Do príchodu SUV X7 patrila sedmička k tomu najväčšiemu, aspoň z hľadiska hierarchie, čo ste si mohli z Mníchova kúpiť. Aj preto mala punc jedinečnosti a to znamenalo použitie tých najväčších dostupných motorov. Nie je preto prekvapivé, že po príchode prvého povojnového V12 pod kapotu BMW 7 (generácie E32) sa s úpravou popasovala aj Alpina.

Zvýšený výkon s upravenými piestami

Najprv pod kapotou upravenej sedmičky z Buchloe (E32) pracoval 3,4-litrový radový šesťvalec označený ako B11. V roku 1988 však aj Alpina predstavila model s agregátom V12, prvým dvanásťvalcom pod kapotou Alpiny. Zdvihový objem ostal rovnaký, mal päť litrov, po úpravách však motor dával 257 kW (350 koní), namiesto pôvodných 220 kW (300 koní) a zvýšil sa i jeho krútiaci moment zo 450 na 470 Nm. Úpravca okrem iného vymenil napríklad piesty, ktoré zvýšili kompresný pomer, ale použil tiež väčšie sacie ventily a upravil časovanie.

Rovnako ako v prípade BMW 750i, aj Alpina B12 dostala 4-stupňovú automatickú prevodovku. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h sa úpravami podarilo skrátiť zo 7,4 na 6,9 sekundy, a pretože maximálna rýchlosť nebola elektronicky obmedzená, limuzína zvládla tempo až 275 km/h. Celkovo Nemci vyrobili 305 áut a produkcia prebiehala do začiatku roka 1994.

V12 aj pre osmičku

Ten istý motor o tri roky neskôr putoval aj pod prednú kapotu Alpiny B12 Coupé, ako označovali upravené BMW radu 8 (s typovým označením E31). Aj v tomto prípade technici použili 4-stupňový automat, adekvátny manuál nebol k dispozícii. Ten prišiel až v druhej verzii B12 5.7 Coupe, ktorá vychádzala z vtedajšieho BMW 850 CSi.

Aktuálne sú prvé dvanásťvalcové modely z Buchloe veľmi cenené. Problémom je tiež nájsť nejaký kúsok na predaj. A keď sa aj objaví, cena prekračuje 30 tisíc eur a rozhodne už nebude klesať. V prípade Coupé sú ceny astronomické a pod 100 tisíc prakticky nič nenájdete.