Hlavným vinníkom je konsolidácia
Ministerstvo dopravy plánovalo po rokoch stagnácie rozbehnúť výstavbu ciest a železníc v rekordnom rozsahu. Realita však priniesla presný opak. Rozpočet na výstavbu a údržbu dopravnej infraštruktúry v roku 2026 klesne približne o pätinu, teda o 544 miliónov EUR. Takýto pokles znamená, že namiesto rozvoja sa štát bude sústrediť len na základnú údržbu a krízové opravy. Inak povedané, bude so založenými rukami stáť a čakať, kým sa mosty na kľúčových úsekoch začnú rúcať a až potom začnú stavať nové.
Znížené výdavky na dopravu sú šetrením na nesprávnom mieste. Štát síce hľadá miesta, kde ušetriť, no práve infraštruktúra patrí k oblastiam, kde sa každý ušetrený cent môže vrátiť v podobe spomalenia ekonomiky a úbytku investícií.
D1 Turany – Hubová opäť v nedohľadne
Najdlhšie diskutovaný úsek diaľnice D1 medzi Turanmi a Hubovou sa stal symbolom donekonečna naťahajúcej sa výstavby na Slovensku. Odhadovaná hodnota projektu presahuje 1,5 miliardy eur, no ani po viac ako roku nie je ukončená prvá fáza verejného obstarávania. Ide o technicky náročný úsek s množstvom tunelov a mostov, no jeho dokončenie je kľúčové pre celistvú diaľnicu medzi Bratislavou a Košicami.
Ak sa štátu nepodarí nájsť zdroje na financovanie, hrozí, že sa projekt odloží o ďalšie roky. Tým sa opäť posunie termín, kedy vodiči prejdú Slovensko po diaľnici bez prerušenia.
Zastavené plány a odložené sľuby
Problémy sa netýkajú len D1. Z rovnakého dôvodu stagnujú aj menšie, no regionálne dôležité projekty.
- Obchvat Stropkova (Tisinec – Breznica) je síce projektovo pripravený, no jeho realizácia sa odkladá.
- Rýchlostná cesta R4 smerom na severovýchod krajiny, ktorá je súčasťou medzinárodného koridoru Via Carpatia, zatiaľ nemá v rozpočte krytie.
- Železničné projekty ako modernizácia trate Poprad – Vydrník či obchvat Palúdze na Liptove zostali na papieri.
Odborníci varujú, že ak sa súčasné tempo výstavby nezmení, Slovensko sa ešte viac vzdiali od priemeru EÚ v kvalite infraštruktúry aj dopravnej dostupnosti.
Konsolidácia brzdí rozvoj
Konsolidácia má za cieľ znížiť deficit a stabilizovať verejné financie. Problém je v tom, že úspory prichádzajú na úkor rozvojových investícií. „Šetrenie na infraštruktúre je najhoršia správa pre hospodárstvo,“ upozorňuje Ondrej Matej, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH).
Podľa neho každé pozastavenie investícií do ciest a železníc znamená menšiu ekonomickú aktivitu, menej pracovných miest a nižšie daňové príjmy. Tým sa konsolidácia v konečnom dôsledku stáva kontraproduktívnou – krátkodobo šetrí, dlhodobo škodí.
Doprava je jednou z oblastí, ktoré určujú konkurencieschopnosť krajiny. Nedostatok investícií môže spomaliť hospodársky rast, odradiť investorov a prehĺbiť regionálne rozdiely.
PPP a eurofondy
Rezort dopravy sa snaží hľadať zdroje mimo štátneho rozpočtu. Jednou z možností je verejno-súkromné partnerstvo (PPP), ktoré však prináša aj riziká. Príkladom sú projekty R1 Pribina či D4/R7, ktoré síce odľahčili rozpočet v čase výstavby, no v súčasnosti si vyžadujú ročné splátky okolo 200 miliónov eur. To je približne dve tretiny sumy, ktorú má štát k dispozícii na všetky cesty.
Ďalšou možnosťou sú eurofondy a fond CEF (Connecting Europe Facility). Aj tie však vyžadujú spolufinancovanie, ktoré bez dostatočného rozpočtu štát nemusí vedieť zabezpečiť. Ak Slovensko nezaplatí svoj podiel, môže prísť o celé projekty aj európske peniaze.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
