Musia ho zbúrať a postaviť nový

V katastri Veľkých Úľan, na frekventovanom ťahu medzi Galantou a Sereďou, je most, ktorý odborníci zaradili do 7. stupňa stavebno-technického stavu – havarijného. Betón sa rozpadáva, praskliny vedú cez nosnú konštrukciu a denne po ňom jazdia tisíce áut. Oprava už neprichádza do úvahy – správca sa rozhodol most úplne zbúrať.

Aby nedošlo k totálnemu kolapsu dopravy, pripravený je pontónový provizórny most, cez ktorý premávka presmerujú počas výstavby nového mosta. Náklady presiahnu milión eur a väčšinu bude hradiť kraj z eurofondov.

Nejde o ojedinelý prípad, ale ďalšiu ukážku toho, kam stav mnohých mostov na Slovensku neodvratne smeruje.



Stav mostov sa nestabilizuje. Práve naopak.

Kontrolné orgány už pred rokom varovali, že počet kriticky poškodených mostov výrazne rastie. Mosty v stave 5, 6 a 7 tvoria významnú časť cestnej infraštruktúry, pričom väčšina z nich je na úsekoch, kde neexistuje obchádzka.

Problém má jasné príčiny:

  • dlhodobé odkladanie opráv,
  • rozpočtovanie až po vzniku havárie,
  • chýbajúce projekty pripravené vopred,
  • nerovnomerné možnosti krajov a správcov ciest,
  • nulová rezervná infraštruktúra.

Kombinácia zanedbanej prevencie a vysokej dopravnej záťaže vedie k tomu, že mosty prechádzajú zo zlého stavu rovno do havarijného.

Počkáme, kým spadne, a potom postavíme nový

Prípad Veľkých Úľan ukazuje typický scenár - kým most funguje aspoň formálne, kompetentní nerobia nič. Keď však musia most okamžite uzavrieť, zrazu sa nájdu financie, procesy aj riešenia.

Trnavský samosprávny kraj zabezpečil zdroje,plánuje úplnú demoláciu, pripravuje dočasné premostenie a nový most chce postaviť zhruba do roka.

Ak by sa takto malo postupovať pri každom ďalšom moste v podobnom stave, premávka na Slovensku skolabuje.

Čo bude nasledovať, ak sa nič nezmení?

Mosty v havarijnom stave, ako ten pri Veľkých Úľanoch, budú pribúdať a spolu s nimi aj uzavreté úseky bez poriadnych obchádzok, zvýšené výdavky občanov, preťaženie ciest II. a III. triedy, vyššia nehodovosť, výpadky zásobovania a tranzitu. Namiesto plánovania sa tak pripravujeme na improvizáciu.

Ako by malo vyzerať dlhodobé riešenie?

Aby sa slovenské mosty dostali von zo začarovaného kolotoča, je potrebné:

  1. Aktívne monitorovať všetky mosty v stupňoch 5–6,
  2. mať pripravené projekty a povoľovacie procesy predtým, než bude neskoro,
  3. zaviesť rezervné premostenia a mobilné konštrukcie,
  4. financovať podľa rizikovosti a dopravnej záťaže, nie podľa politického tlaku.

Inak naďalej nebudeme mosty udržiavať v dobrom stave, ale búrať, stavať nové a tyranizovať premávku. Najväčší problém nie je to, že sa rúca betón, ale to, že všetci vedeli, že sa to čoskoro stane, a kompetentní neurobili nič preto, aby žalostný stav včas zvrátili.

Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.