Navigácia nepočíta čas len podľa rýchlostného limitu
Mnohí vodiči si stále predstavujú, že navigácia vezme vzdialenosť, pozrie sa na maximálne povolené rýchlosti a z toho vypočíta čas jazdy. Takto by to možno fungovalo pri veľmi jednoduchej offline navigácii, no moderné systémy už pracujú úplne inak.
Google Mapy, Waze aj lepšie vstavané navigácie v autách počítajú čas príjazdu po jednotlivých úsekoch cesty. Každý úsek má určitú dĺžku, kategóriu, smer, križovatky, rýchlostný profil a pri online systémoch aj dopravné dáta. Navigácia potom neskladá trasu len ako čiaru na mape, ale ako reťaz úsekov, pri ktorých odhaduje reálny čas prejazdu.
Do výpočtu vstupuje maximálna povolená rýchlosť, typ cesty, priemerná rýchlosť vodičov v minulosti, aktuálna premávka, nehody, uzávierky, zdržania, deň v týždni aj čas jazdy. Preto vám navigácia ráno ukáže iný čas cez rovnaký úsek než večer. Nejde o náhodu, ale o predikciu podľa toho, ako sa daná cesta správa v konkrétnom čase.
Google Mapy kombinujú históriu, živé dáta a predikciu
Google Mapy neberú rýchlostný limit ako najdôležitejší údaj. Pri odhade času pracujú s historickými dopravnými vzorcami a kombinujú ich s aktuálnymi dopravnými podmienkami. Ak sa určitý úsek pravidelne spomaľuje každý pracovný deň popoludní, Google to vie zohľadniť ešte predtým, než vodič do zdržania reálne vojde.
Google sa pri výpočte nespolieha iba na mapu. Systém vyhodnocuje, ako sa vodiči po cestách bežne pohybujú, aké rýchlosti dosahujú v rôznych časoch a ako sa premávka mení počas dňa. Výsledkom nie je presný sľub, ale pravdepodobný odhad.
Preto vedia Google Mapy často veľmi presne odhadnúť čas príjazdu cez mesto, obchvat alebo diaľnicu. Čím viac vodičov po danom úseku jazdí a čím pravidelnejšie sa tam opakujú dopravné vzorce, tým lepšie môže systém predpovedať výsledok.
Waze žije z toho, ako naozaj jazdia vodiči
Waze má v tomto smere veľmi praktickú logiku. Čas príjazdu stavia najmä na reálnom pohybe používateľov, ktorí jazdia po konkrétnej trase. Zohľadňuje aj dopravné podmienky a hlásenia vodičov, napríklad nehody, prekážky, odstavené autá, hliadky alebo práce na ceste.
Práve preto vie byť Waze výborný tam, kde ho používa dosť ľudí. Nezaujíma ho iba značka s rýchlostným limitom alebo všeobecná kategória cesty. Zaujíma ho, koľko daný úsek reálne trvá vodičom, ktorí cez neho prechádzajú.
Slabina sa ukáže tam, kde má Waze málo dát alebo kde problém nespôsobí veľká kolóna, ale len jeden konkrétny vodič. Ak aplikácia dostane dostatok vstupov od viacerých používateľov, vie rýchlo pochopiť, že sa niečo deje. Ak však spomalí len malé množstvo áut, systém môže chvíľu tápať.
Vstavané navigácie v autách nemajú jednu spoločnú odpoveď
Pri vstavaných navigáciách v moderných autách predávaných na Slovensku neexistuje jedna univerzálna odpoveď. Veľa závisí od značky, modelu, ročníka, mapového dodávateľa, aktívnych online služieb a kvality dopravných dát.
Niektoré automobilky používajú mapové a dopravné podklady od špecializovaných dodávateľov ako HERE alebo TomTom. Iné systémy už pracujú priamo s Google službami, prípadne s infotainmentom postaveným na Android Automotive. Rozdiel medzi nimi nemusí vodič vidieť na prvý pohľad, ale pri výpočte času príjazdu ho pocíti veľmi rýchlo.
Staršia vstavaná navigácia bez aktívneho online pripojenia môže vychádzať najmä z mapových podkladov, kategórie cesty a uložených rýchlostných profilov. Moderný online systém už dokáže reagovať na premávku, nehody, uzávierky aj aktuálne spomalenia.
Ak má dostatok dát, odhad upraví podľa reality. Ak ich nemá, môže pôsobiť príliš optimisticky.
Horský priechod môže byť pre navigáciu tvrdý oriešok
V bežnej premávke fungujú odhady času príjazdu často prekvapivo dobre. Diaľnice, obchvaty a mestské ťahy poskytujú navigáciám veľa dát. Jazdí po nich veľa áut, vodiči používajú aplikácie a spomalenia sa rýchlo prejavia v pohybe väčšieho množstva vozidiel.
Horský priechod však nie je diaľnica s inou kulisou. Rýchlosť tam neurčuje iba značka, ale aj zákruty, prevýšenie, rozhľad, povrch, počasie, plné čiary, vodičské schopnosti a tempo auta, za ktorým práve idete. Jeden pomalší vodič dokáže udávať tempo celej kolóne.
Práve tu vzniká rozdiel medzi výpočtom a realitou. Navigácia môže poznať rýchlostný limit, dĺžku úseku aj historické priemery. Nemusí však dopredu vedieť, že o tri minúty dobehnete auto, ktoré pôjde v každej zákrute výrazne pomalšie, než by ste čakali.
Pezinská Baba ukazuje rozdiel medzi rýchlostným limitom a reálnou premávkou
Pezinská Baba je výborný slovenský príklad. Na horskom priechode je maximálna povolená rýchlosť 70 km/h, no to ešte neznamená, že bežná premávka pôjde sedemdesiatkou. Na ceste sú zákruty, prevýšenia, plné čiary, vodiči s rozdielnymi schopnosťami a cez víkendy aj veľa cyklistov či dokonca hubárov.
Svižný vodič v dobrom aute môže ísť plynulo a držať tempo blízke limitu. Bežný vodič však pôjde skôr okolo 40 km/h, v ostrejšej zákrute spomalí na 25 km/h a na výjazde zo zákruty bude zrýchľovať len veľmi opatrne.
Háčik príde vo chvíli, keď ho dobehnete. Pred vami je plná čiara, oproti jazdia autá a vy nemáte priestor na bezpečné predbehnutie. V tej chvíli už nerozhoduje rýchlostný limit, výkon vášho auta ani to, že navigácia rátala s plynulým prejazdom. Celý čas príjazdu sa začne odvíjať od vodiča pred vami.
V Rakúsku je rozdiel ešte výraznejší
Rakúsko ukazuje tento rozdiel ešte ostrejšie. Mimo obce tam pre osobné autá spravidla platí limit 100 km/h, pokiaľ značka neurčí nižšiu rýchlosť. V praxi sa tak vodič môže dostať na horské cesty, kde zákonný rámec vyzerá štedro, no cesta samotná si vypýta úplne iné tempo.
Dobrým príkladom je Grossglockner. Táto vysokohorská cesta má približne 48 km a má 36 ostrých zákrut. Vedie až k priesmyku Hochtor vo výške 2504 metrov. Na papieri môže pôsobiť ako krátky úsek, no v skutočnosti tam čas jazdy určujú serpentíny, turistická premávka, autobusy, motorkári, cyklisti, viditeľnosť a počasie.
Podobne pôsobí Silvretta. Má približne 22,3 km a 34 serpentín. V navigácii vyzerá taký úsek lákavo, lebo nejde o veľkú vzdialenosť. Lenže 22 km po rovnej okreske a 22 km cez alpské zákruty sú dve úplne odlišné veci.
Práve tu sa ukazuje, prečo samotný rýchlostný limit nemôže byť základom dobrého odhadu. Na niektorých úsekoch môže zákon dovoliť viac, než bežná premávka reálne zvládne.
Waze nevidí vodiča, ktorý ho vôbec nepoužíva
V pomalej Fabii idúcej Pezinskou Babou bude takmer určite sedieť nejaký dôchodca, ktorý nemá ani len dotykový telefón. Tobôž nie Waze. Pre vás v tej chvíli ide o zásadnú dopravnú udalosť, pretože za pomalým autom idete 30 km/h a kvôli plnej čiare ho nemôžete predbehnúť. To vozidlo je však pre Waze prakticky neviditeľné.
Waze je z toho celého totálne v pasci a nechápe, prečo vy zrazu idete tak pomaly. On tam žiadnu prekážku nevidí. Nevidí jedno pomalé auto, nevidí plnú čiaru, nevidí nervózneho vodiča za volantom a nevidí ani to, že vodič pred vami pred každou zákrutou brzdí viac, než by bolo treba. Z dát najprv pochopí len to, že váš telefón sa zrazu pohybuje pomalšie.
Aplikácia totiž nevidí auto pred vami ako konkrétny objekt na ceste. Vidí predovšetkým pohyb používateľov, ktorí jej posielajú dáta. Ak spomalíte len vy, prípadne pár áut za vami, systém chvíľu nemusí vedieť, či ide o skutočné zdržanie, opatrnú jazdu, slabý signál, zastavenie na krajnici alebo prirodzene pomalší prejazd zákrutami.
Preto môže odhad času príjazdu na horskom priechode pôsobiť zvláštne. Waze vie veľmi dobre pracovať s kolónou, nehodou alebo hromadným spomalením, ktoré potvrdí viac vodičov. Oveľa horšie vyhodnocuje situácie, keď celý problém spôsobuje jedno pomalé auto bez pripojenia do digitálneho sveta. Vodič pred vami ide reálnou premávkou, ale pre dátový model navigácie môže byť dlho takmer neviditeľný.
Zohľadňujú navigácie realistickú rýchlosť na horských priechodoch?
Krátka odpoveď znie: áno, ale nie dokonale. Moderné navigácie realistickú cestovnú rýchlosť zohľadňujú nepriamo. Väčšinou si nepovedia jednoducho: „Toto je horský priechod, preto znížime odhadovanú rýchlosť.“ Namiesto toho pracujú s tým, čo im ukazujú dáta. Ak vodiči na konkrétnom úseku dlhodobo jazdia pomalšie než povoľuje značka, navigácia si z toho vytvorí realistickejší časový profil.
TomTom napríklad pracuje s rýchlostnými profilmi pre jednotlivé úseky ciest podľa času a dňa v týždni. HERE využíva dopravné dáta z vozidiel a mobilných zariadení, ktoré pomáhajú pri výpočte trasy a času príjazdu. Google Mapy spájajú historické vzorce s aktuálnou premávkou. Waze vychádza z reálnych rýchlostí používateľov na konkrétnej trase.
To znamená, že kvalitná navigácia už dávno nepočíta horský priechod iba podľa značky s rýchlostným limitom. Ak má dosť dát, vie odhadnúť, že bežná premávka tam pôjde pomalšie.
Prečo sa potom navigácia na horskom priechode stále mýli?
Pretože medzi priemerom a vašou konkrétnou jazdou môže vzniknúť veľký rozdiel. Navigácia môže vedieť, že vodiči na Pezinskej Babe nejazdia stabilne 70 km/h. Môže preto počítať s nižšou priemernou rýchlosťou. Nevie však dopredu, že práve dnes sa pred vami objaví vodič, ktorý bude pred každou zákrutou brzdiť na 30 km/h. Nevie ani to, že za ním pôjde päť áut a nikto nebude mať priestor predbehnúť.
Na diaľnici systém rozpozná problém relatívne rýchlo. Keď na úseku náhle spomalí veľa áut, navigácia vyhodnotí kolónu alebo nehodu. Na horskom priechode môže ísť len o malú skupinu vozidiel. Pre vodiča za nimi ide o citeľné zdržanie, no pre algoritmus to nemusí okamžite vyzerať ako dopravná udalosť.
Ďalší problém predstavuje predbiehanie. Navigácia vidí, ako rýchlo sa úsek priemerne prechádza, no nemusí vedieť, či rýchlejší vodiči v dátach pomalé auto predbehli na bezpečnom mieste, alebo či vy pôjdete celý čas za ním. Na cestách s plnou čiarou, úzkymi zákrutami a slabým rozhľadom to hrá obrovskú úlohu.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
