Pit stop v Brooklands. S dnešnými zastávkami neporovnateľný.

Pit stop v Brooklands. S dnešnými zastávkami neporovnateľný.

Nedostatok po prvýkrát vznikol jeho založením. V roku 1913 založili firmu Lionel Martin a Robert Bamford. Chceli byť dílermi áut značky Singer. V tom čase na nich Lionel Martin jazdil preteky do vrchu. Spolupráca im vydržala rok. Lionel bol viac nadšencom ako obchodníkom. Keďže aj jeho sužovali finančné problémy, rozhodol sa, že si postaví vlastné auto, s ktorým bude vyhrávať preteky do kopca.

Prvé auto vzišlo z jeho dielne v Londýne v roku 1915. Vozidlo dostalo názov Aston Martin. Aston je názov kopca, na ktorom Martin pretekal a dedina pod ním sa volá Aston Clinton. V roku 1920 vznikol druhý prototyp, ktorý znamenal koniec. Medzičasom sa k Martinovi vrátil Bamford a takmer hneď ho zase aj opustil. Vyzeralo to tak, že prichádza koniec. Vtom sa však objavil prvý záchranca.

Briti majú problém vyrábať autá tak, aby na nich aj zarobili. Z Britských ostrovov pochádzalo veľa automobiliek. Prežilo ich len zopár.
Aston Martin vznikol viac menej ako projekt nadšenca, ktorý akoby zázrakov vyrástol na svetového výrobcu automobilov.

Aston Martin vznikol viac menej ako projekt nadšenca, ktorý akoby zázrakom vyrástol na svetového výrobcu automobilov.

Bol ním bohatý americký šľachtic Louis Vorow Zborowski. Američan napumpoval do firmy peniaze a po prvýkrát zobral Aston na okruh do Brooklands (4,43 km britský okruh z roku 1907). Stalo sa, čo pravdepodobne nikto nečakal. Aston Martin prekonal na týchto pretekoch dokopy 10 svetových rekordov. Automobilke sa začalo dariť. Držala sa však len okruhových typov. Toto obdobie končí o 4 roky neskôr v Monze, kde Zborowski na Veľkej cene Talianska vyšiel z trate a neprežil náraz do stromu. Prísun peňazí skončil. Do roku 1925 automobilka zaznamenala len 60 objednávok a Lionel Martin vedel, že prišiel čas to celé ukončiť.

Na scénu však prišiel záchranca číslo 2. V roku 1926 od Martina kupuje automobilku lord Charnwood. Jeho podnikateľský plán však so žiadnou expanziou a sériovou výrobou nepočíta. Obmedzil sa na stavbu áut pre preteky Mille Miglia alebo dvadsaťštyrihodinovky Le Mans. Po šiestich rokoch končí s Astonom aj on.

Firmu kupuje v roku 1932 tretí záchranca Gordon Sutherland. Konečne prišiel človek, ktorý chce vyrábať autá aj pre bežné cesty. Druhá svetová vojna ho však nepustila k ničomu. Jeho plány na prúdnicové kupé Atom ostali len na papieri. Do konca vojny v roku 1945 má Aston Martin na konte počas celej svojej existencie 700 kusov áut. Sutherland sa pokúša automobilky zbaviť. Podarí sa mu to až v roku 1947.

V poradí už štvrtý záchranca automobilky sa volá David Brown. Za firmu zaplatil 20 000 libier. Jeho prvý typ DB1 z roku 1948 je po dizajnovej stránke veľmi podarené auto. Pod kapotou však má dvojlitrový štvorvalec s výkonom 67 kW (91 k), ktorý jednoducho nestačí. Brown sa však poučil zo svojej chyby a o dva roky neskôr predstavil DB2 so šesťvalcovým motorom. Toto auto štartuje najúspešnejšie desaťročie v dejinách automobilky. Bohužiaľ, ani David Brown nedokázal na automobilke zarobiť. Začiatkom 70. rokov končí a pokúša sa firmu predať. Pri obrate 3,2 milióna libier má Aston Martin stratu 1,2 milióna libier. Brown je nakoniec rád, že Aston predal za 100 libier.

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 5 obrázkov

Problémom automobilky bol fakt, že zamestnával viac menej len nadšencov. Autá vyrábali v továrni takmer na kolene. Výroba mala ďaleko od sériovej výroby ostatných automobiliek. Automobilku zachraňuje spoločnosť Company Development ako piaty investor. Už v roku 1974 sa Aston Martin dostáva do konkurzu. Ropná kríza zahnala záujem o športové autá na úplné minimum. Akoby zázrakom, aj v týchto ťažkých podmienkach dokázal Aston Martin prilákať ďalšieho investora, v poradí už šiesteho.

V roku 1975 preberá vedenie firmy dvojica Peter Sprague (americký špecialista na krízové riešenia) a George Minden (kanadský díler značky Rolls- Royce). Motory, ktoré má Aston Martin však na americký trh ísť nemôžu, kvôli prísnym emisným normám. Nepomohli ani vysoké investície, ani upravené motory, ani James Bond. Ako prvá mohla vstúpiť do Ameriky moderná Ladonga, ktorá však veľa ľudí nezaujala. Šiesty majiteľ sa vzdá v roku 1980.