Pikes Peak, to je 20 kilometrov, 1400 výškových metrov a 156 zákrut, ktoré každý rok lákajú elitu aj odvážnych nováčikov. Mená ako Loeb, Röhrl, Vatanen, Unser, Andretti či legendárna Michele Mouton, ktorá tu v roku 1985 vyhrala s Audi Sport Quattro, vryli tejto hore nesmrteľnosť – a teraz na ňu nadväzuje aj Matúš Húska so svojím špeciálom Audi TTs (štartové číslo 212).
V predchádzajúcom ročníku Matúš finišoval na skvelom 25. mieste celkovo a šiestom v silnej divízii Pikes Peak Open. Samotný Slovák priznáva: „Každý štart na nekompromisnom Pikes Peaku je siahnutím si na hranice svojich možností. Neviem to ani opísať slovami, no viem, že pokiaľ to bude možné, budem to skúšať znova a znova."
Drsné podmienky, nečakané výzvy
103. ročník však nachystal pre 73 štartujúcich posádok nebývalo zradné podmienky. Pri tréningoch ich v najvyšších častiach trate prekvapil ľad. Neskôr sa k tomu pridal silný vietor a piesok, ktorý nadránom doslova zasypal servisnú zónu. Pre organizátorov to znamenalo jedno: trať je extrémne šmykľavá, piesok sa presúva a hrozí obrovské riziko.
Preto padlo neľahké rozhodnutie – štart bol o dve hodiny posunutý a samotná trať skrátená približne na polovicu, do výšky Glen Cove 11 440 stôp (približne 3500m), čo je incident, ktorý sa stal za 103 rokov histórie len tretíkrát!
Technika, nervy a slovenská vlajka v cieli
Jazda samotná veru nebola jednoduchá. „Asi v polovici úseku som zistil, že sa mi prehrieva motor a preplo ma do núdzového režimu. Neskôr sme identifikovali, že príčinou bol pokazený vetrák. Aj napriek tomu však bolo naše Audi najlepšie zo všetkých Audi na trati, čo bolo vzhľadom na okolnosti skutočným úspechom.” nešetrí spokojnosťou Húska. Ani tento technický problém Matúša nepripravil o najlepší výsledok medzi všetkými Audi na štarte a aj preto je jeho výkon výnimočný.
Hoci tentoraz konečné poradie (36 pozícia) v silnejšej konkurencii vozidiel s neobmedzeným objemom vyzerá opticky horšie, Matúšovi sa podarilo opäť poraziť priamych rivalov. Navyše ho v cieli čakalo krásne prekvapenie od manželky – škatuľka so slovenskou vlajkou a podpismi celého tímu, ktorý mu pomáhal splniť si ďalší rok automobilového amerického sna. „Slovenská vlajka mi hrdo viala na zadnom krídle počas cesty do základného tábora. Bolo to veľmi milé!"
Matúš Húska priznáva, že tento ročník bol z jeho štyroch štartov najťažší. „Vzhľadom na všetky okolnosti je to cenný výsledok. Dokázali sme poraziť priamych súperov, technický problém nás trocha pribrzdil, no veľká vďaka patrí rodine aj celému tímu i partnerom. Výsledok je motivujúci a už sa teším na ďalší rok – verím, že budeme ešte silnejší."
zdroj: Ľuboš Kašický, Instagram
