Zmizli ranné kolóny?

Ak sa pýtate, či rozšírená D1 pri Bratislave zvýšila plynulosť premávky, odpoveď po dnešnom rannom teste znie áno. Zatiaľ síce hovoríme len o prvom bežnom pondelku po sprejazdnení rozšíreného úseku v smere do Bratislavy, no už ten ukázal rozdiel, ktorý vodiči cítia okamžite.

Nejde pritom len o optimistické hodnotenie Národnej diaľničnej spoločnosti. Dnes ráno sme sa úsekom previezli aj my, a to presne v čase, keď býva najviac vyťažený. Medzi Sencom a bratislavským Prístavným mostom sme prešli medzi 7:15 a 7:45 ráno, teda v čase, keď sa zo Senca a okolia valí do Bratislavy najsilnejší prúd áut. A práve vtedy sa ukázalo, že nový režim dopravy funguje citeľne lepšie než predtým.

Po D1 sme predtým radšej ani nejazdili

Kto tento úsek pozná, dobre vie, že ešte pred pár dňami išlo o jeden z najproblematickejších dopravných uzlov v širokom okolí Bratislavy. Zo Senca do hlavného mesta sa po D1 často neoplatilo ísť vôbec. Kolóna sa bežne začínala už na výjazde zo Senca a tiahla sa prakticky až po Prístavný most.

Práve preto sme D1 ráno dlhodobo obchádzali. Namiesto nej sme radšej volili cesty II. a III. triedy, potom sme sa za Mostom pri Bratislave napojili na diaľnice D4 a R7 a do mesta pokračovali obchvatom. Táto trasa síce mala viac kilometrov a v Moste pri Bratislave – Studenom nás často čakala približne 10-minútová kolóna, ale aj tak sme do Bratislavy spravidla prišli skôr, než keby sme sa postavili do rannej kolóny na D1.

To samo o sebe hovorí dosť. Ak vodič radšej zvolí dlhšiu trasu s vedomou zachádzkou, pretože je stále rýchlejšia než hlavný ťah v podobe diaľnice, niečo nefunguje správne. Presne tak však vyzerala realita posledných rokov.

Polhodinové kolóny patrili k bežnému ránu

Na D1 v smere zo Senca do Bratislavy neboli výnimočné ani polhodinové zdržania. Skôr naopak. Išlo o úplne bežný scenár, s ktorým vodiči ráno automaticky počítali. A keď sa stala dopravná nehoda, čo na tomto preťaženom úseku tiež nebolo nič neobvyklé, problém sa okamžite násobil. V takých prípadoch sa zdržanie pokojne natiahlo na hodinu alebo aj na hodinu a pol.

Aj preto treba dnešný stav čítať v správnom kontexte. Nehovoríme o kozmetickom zlepšení ani o pocite, že autá išli o niečo svižnejšie. Hovoríme o úseku, ktorý patril dlhodobo medzi najväčšie ranné dopravné trápenia v okolí Bratislavy a kde dnes prišiel viditeľný rozdiel už na prvý pokus.

Dnes ráno sme išli plynulo od Senca až po Zlaté piesky

Naša dnešná skúsenosť bola v tomto smere veľmi výrečná. Zo Senca až po Zlaté piesky sme sa posúvali plynulo, bez typického ranného státia, ktoré bolo ešte nedávno takmer istotou. To je na tento úsek zásadná zmena, ktorú vodič spozná okamžite a bez potreby sledovať akékoľvek štatistiky.

Do prvej kolóny sme sa dostali až pred výjazdom na Bajkalskú. Ani tam však nešlo o nič dramatické. Zdržanie bolo len krátke, približne 5 až 7 minút. V porovnaní s tým, čo motoristi zažívali predtým už na výjazde zo Senca, ide o neporovnateľne lepší výsledok.

Dôležité je aj to, že dnes nešlo o žiadny špecifický deň, ktorý by dopravu umelo skreslil. Bol to úplne bežný pondelok. Nebol štátny sviatok, nezačínali sa ani nekončili prázdniny, premávku neovplyvnil žiadny výnimočný faktor. Práve preto možno dnešné ráno brať ako pomerne relevantnú ukážku toho, ako môže úsek fungovať aj počas iných pondelkových rán. Počas ostatných dní v týždni možno nebudú kolóny ani len pred výjazdom na Bajkalskú. Samozrejme za predpokladu, že sa na úseku nebude nič opravovať, nestane sa vážna dopravná nehoda a ani nebude na ceste žiadna prekážka ako napr. pokazený kamión v jazdnom pruhu. V takom prípade sa premávka môže rýchlo spomaliť. Pri takto vyťaženom úseku bude vždy platiť, že plynulosť stojí aj na disciplíne vodičov a rýchlom riešení dopravných incidentov.

Napriek tomu sa dnes dá s čistým svedomím povedať, že zmena je citeľná a že nejde len o papierový prínos. Keby sme mali hodnotiť len podľa vlastnej skúsenosti z dnešného rána, D1 sa po rokoch prvýkrát stala trasou, ktorú sa zo Senca do Bratislavy opäť oplatí reálne zvažovať ako prvú voľbu.

ZDROJ ÚVODNEJ FOTKY:  NDS