V prvom rade by sme mali povedať, že vo flotile testovaných áut prevládajú čínske značky. Čo je pochopiteľné. Tridsiatku domácich vozidiel dopĺňajú dve Tesly, Mercedes triedy C, Volkswagen Passat a s tamojšími automobilkami vyvinutá Honda a Toyota.
Ak máte pocit, že čínsky test bezpečnostných systémov pre nás nemá výpovednú hodnotu, dovoľte pár poznámok. Mnohé zo skúšaných vozidiel sa začínajú objavovať aj v Európe, alebo sa tu už predávajú. Nepochybujte ani o tom, že mnohé svoju absenciu na starom kontinente čoskoro napravia. A potom je tu ešte jeden dôležitý detail...
Nepodceňujte čínske autá
Čínske autá sa stále častejšie vyskytujú aj v nárazových testoch európskeho konzorcia Euro NCAP. A musíme dodať, že v posledných rokoch jedným slovom excelujú. Nezriedka majú viac technických prostriedkov pre bezpečnejšiu jazdu ako európske modely, teda napríklad lidar či viac kamier.
To isté v zásade platí aj pre samostatné skúšky asistenčný systémov Euro NCAP. Výsledky sú často nadpriemerne dobré. Takže toto porovnanie nie je len o čínskych autách. Je o úrovni súčasnej elektroniky a jej softwarového vybavenia. Dovolíme si dokonca poznamenať, že to, čo platí o schopnostiach tamojších vozidiel, môžeme smelo vztiahnuť aj na automobily predávané v Európe.
Ide to aj v čínštine
Ak vás zaujíma, ako celá táto ohromná akcia prebiehala, ponúkame vám odkaz na kompletnú reportáž. Má to však dva háčiky. Video trvá viac ako hodinu a pol a zaujme len tých, ktorí majú k autám veľmi blízko a zároveň dosť času.
Druhý problém je v tom, že je (pochopiteľne) v čínštine. Má to však riešenie. YouTube dnes už ponúka možnosť automatickej generácie titulkov, ku ktorým môžete navyše aktivovať preklad. Nebude dokonalý, ale svoju výpovednú hodnotu určite má. A vyplatí sa dať si to celé už kvôli množstvu zaujímavých postrehov, ktoré sa v zázname objaví.
Poznáte asi aj z vlastných skúseností
Ak sa vám to nechce sledovať celé, rovno dodávame, že sme to urobili za vás. Číňania si dali tú prácu, že nasimulovali niekoľko veľmi dobrých, realisticky pôsobiacich scenárov, ktoré vás na cestách môžu prekvapiť.
Pri prvej skúške aktivovali autori testu čiastočne autonómne riadenie, ktoré obvykle začne sledovať vozidlo pred sebou. V tomto prípade išlo o dodávku, ktorá zakrýva výhľad dopredu viac ako bežné osobné auto. V jednej chvíli dodávka prudko uhne doľava a pred testovaným autom sa objaví stojace vozidlo. To sú situácie, ktoré sa bežne stávajú pri vznikajúcej kolóne či iných situáciách. Problém je v tom, že skúšané vozidlo už nemá kam uhnúť, pretože súbežne s ním idú v ľavom pruhu ďalšie automobily.
Agresívne chovanie elektroniky?
Riešením je samozrejme čo najrýchlejšia núdzová aktivácia bŕzd, lenže prehnaná sebadôvera niektorých asistenčných systémov ukazuje, že mnohé autá tento scenár nezvládajú. Nechávajú si menej času na riešenie, nie vždy aktivujú brzdy tak intenzívne, ako je to v danej chvíli nutné, čo následne prispeje nehode.
Ešte väčším varovným zodvihnutým prstom sú systémy, ktoré sa rozhodnú ohroziť autá v ľavom pruhu. Namiesto maximálneho spomalenia aktivujú brzdy len vlažne a začnú sa tlačiť doľava. Niektoré boli natoľko agresívne, že vodič musel strhnúť volant späť, aby do súbežne idúceho reálneho vozidla nenarazil.
Profesor Lu Guangquan z pekinskej univerzity.
„Ide o problém s logikou riadenia,“ hovorí profesor Lu Guangquan z pekinskej univerzity, ktorý vedie laboratórium pre kooperatívne systémy infraštruktúry vozidiel a bezpečnosť na fakulte dopravných vied. „Autá využívajú bezpečnosť a efektivitu ako odmeny a tresty. V takejto situácii má najprv aktivovať núdzové brzdenie, až potom môže posúdiť, či je bezpečné prejsť vo vedľajšieho pruhu. Výrobcovia však k tomuto problému pristupujú rôzne. Na základe strojového učenia existuje istá miera nepredvídateľnosti, ktorá môže vyvolať krízu a tá sa ťažko napravuje,“ dodáva.
Exemplárnym príkladom je BYD Leopard 5, veľké SUV, ktoré sa namiesto očakávaného brzdenia (spomalí zo 130 na 104 km/h) rozhodne vytlačiť vozidlo v ľavom pruhu. Ľahké poštuchnutie makety môže vyzerať nevinne, ale pri podobnom kontakte so skutočným autom by kinetická energia BYD pravdepodobne spôsobila jeho odhodenie do ľavého pruhu. Dôsledky si domyslíte.
Pozor na kontajnerové návesy
Druhá simulácia je trochu podobná. Ide o dočasné stavenisko, ktoré je príčinou zúženia z dvoch pruhov do jedného. Môžeme samozrejme polemizovať, či by u nás bolo značené lepšie. Pravdepodobne bolo. Ale v tomto prípade bolo otázkou, ako zareagujú asistenti, keď im do výhľadu navyše máva figurína zo zástavkami.
Tretí test nadväzoval na dvojku. Zúženie diaľnice z dvoch do jedného pruhu, pričom v ňom ostane „zabudnutý“ kontajnerový náves. Číňania si dali fakt záležať. Nechali si postaviť maketu súpravy v skutočnej veľkosti.
Pýtate sa, prečo práve tento typ nákladného vozidla? Pozrite sa vo videu na krátke ukážky tohto typu nárazových testov, ktoré robia v Číne. Zrážky majú devastujúci účinok. Pôsobia priamo na jeden alebo oba predné stĺpiky a v reálnom svete posádky áut obvykle neprežijú. A ešte jeden detail. Ťahač s návesom neblokujú celý pruh. Medzi súpravou a kužeľmi ostáva voľný koridor so šírkou 2550 milimetrov. Teda dosť na to, aby tadiaľ mohlo bezpečne prejsť auto.
Schopnosti jednotlivých modelov môžete posúdiť sami vo videu, organizátori ale poukazujú na jednu dosť podstatnú vec, ktorá sa im nepáči. Testované autá dokazujú, že automobilky sa pomerne dosť často zbavujú zodpovednosti za zvládanie podobných situácií tým, že nechajú prevziať riadenie vodičovi na poslednú chvíľu. Lenže ten nezriedka nemá na riešenie dosť času.
Váhanie a pomalé reakcie
„Chovanie mnohých áut sa nedá odhadnúť, neviete, či situáciu zvládnu alebo nie,“ upozorňuje profesor Lu Guangquan. „A na krízový stav vás upozornia len asi sekundu alebo pol sekundy pred nárazom, čo ale stále znamená, že zodpovednosť hodili na šoféra. Mnohé modely nemajú jasne stanovenú hranicu prekročenia bezpečných prevádzkových podmienok. Chcem, aby mi auto oznámilo tento moment v predstihu, aby prevzatie kontroly dávalo zmysel,“ dodáva šéf fakulty dopravných vied na pekinskej univerzite.
Štvrtým strašiakom sa stalo vozidlo stojace v noci uprostred diaľnice, bez svetiel, napríklad po dopravnej nehode. Testované autá mali k dispozícii len ľavý pruh a úzku medzeru medzi zvodidlami so šírkou 2,4 metra, ktorou sa dalo bezpečne prejsť okolo. Pravý pruh bol obsadený inými automobilmi.
Nejde o rozsah skúseností, ale spoľahlivé vnímanie situácie
Autori opäť konštatujú, že asistenčné systémy sú často nerozhodné. „Myslia si“, že v daných situáciách nie je dôvod brzdiť naplno. Často sa chovajú riskantne... namiesto plného spomalenia.
„Modely učenia umelej inteligencie sú akumuláciou skúseností, v skutočnosti však máme väčší problém,“ pripomína profesor Lu Guangquan. „Ide o spoľahlivosť vnímania konkrétnej situácie. Neexistujú jasné hranice, takže vývoj chovania auta je nepredvídateľný. Nedokážeme skrátka presne vysvetliť spôsob vypočítania výsledku, myslím si ale, že správny model pravidiel by mal posádky áut ochraňovať dôslednejšie.“
Aj piaty simulovaný model asi poznáte z praxe – vybrzdenie auta v ľavom pruhu na diaľnici pomalšími autami z pripojovacieho či pravého pruhu. Zjavne išlo o ešte náročnejší model, keď niektoré testovacie vozidlá na krízový stav vôbec nezareagovali.
Profesor Lu Guangquan opäť upozorňuje na bezpečnostných asistentov, ktorí majú problém s vnímaním celkovej situácie. Podľa neho nedokážu predvídať a len reagujú (často neskoro) na vzniknutú krízu. Riešením je podľa jeho názoru presnejšie vnímanie prekážok, vrátane všetkých okolitých vozidiel. „Toto je podľa mňa základ pre nasledujúce rozhodnutia. Autá by navyše mali poznať situácie, ktoré samé nezvládnu. Chápem, že niektoré scenáre sú nad ich sily, ale v takých prípadoch by nemali váhať,“ pripomína profesor.
A pozor na svine, aj asistentov
V poslednom šiestom príklade autori nechali pred autami prebehnúť maketu divej svine. Opäť na diaľnici. Samozrejme aj tieto spomalené či detailné zábery stoja za to, takže neváhajte.
A záver? Lidar aspoň zatiaľ zjavne nie je žiadnou spásou. Veľmi dobré výsledky predviedla Tesla. VW a Mercedes uspeli len v niektorých disciplínach. To hlavné posolstvo je ale niekde inde. Autori tohto testu vám odkazujú pár viet, pod ktoré sa kľudne podpíšeme: „Asistenčné systémy ešte nedosiahli úroveň, ktorej by sme mohli skutočne stopercentne veriť. Preto by mali vodiči myslieť na bezpečnosť v prvom rade sami a nedelegovať ju bezhlavo na elektroniku. Tieto systémy ešte nie sú v stave, keby by sme z nich mohli spustiť oči a ruky. Bezpečnosť musí stále zaručovať vodič. Technický vývoj pôjde vpred, ale pred nami je stále dlhá cesta.“
zdroj: YouTube DCARSTUDIO
