Obchvat, ktorý mal odľahčiť mesto
Ružomberok dlhodobo patrí medzi mestá najviac zaťažené tranzitnou dopravou. Kamióny, hluk a kolóny mali zmiznúť po dokončení plnohodnotného diaľničného obchvatu. Projekt však sprevádzali komplikácie už od začiatku a výsledkom je riešenie, ktoré dodnes neplní pôvodný účel.
Kľúčovou časťou obchvatu je 3,6-kilometrový tunel Čebrať. Práve ten mal vyriešiť najproblematickejší úsek D1. Bez neho zostáva obchvat len polovičným riešením.
Geologické podmienky: Výhovorka alebo realita?
Pri tuneli Čebrať sa ako hlavný dôvod meškania uvádzajú zosuvy pôdy a zložité geologické podmienky. Náročný terén však nepredstavoval neznámu premennú. Odborníci na riziká upozorňovali ešte pred začiatkom výstavby.
Problémom nebol samotný zosuv, ale nepripravenosť projektu. Harmonogram rátal s optimistickými scenármi a nemal dostatočné časové rezervy. Keď sa komplikácie naplno prejavili, projekt nemal pripravené alternatívne riešenia.
Sklz prehĺbili aj dodatočné technické zásahy počas výstavby. Zmeny zabezpečenia, úpravy konštrukcií a nové technologické postupy znamenali ďalšie povoľovania a ďalšie mesiace navyše. Geológia sa tak stala nielen objektívnou prekážkou, ale aj pohodlným vysvetlením zlyhaní v príprave.
Aktuálne sa pracuje s tým, že obchvat Ružomberka by sa mohol dostať do prevádzky v marci 2026. Ide však o orientačný termín bez presne stanoveného dátumu.
D1/D4: Veľký projekt, malé tempo
Podobne vyzerá situácia ohľadom križovatky D1/D4 pri Bratislave. Stavba, ktorá mala dávno zjednodušiť dopravu v okolí hlavného mesta, sa buduje celé roky. Motoristi jazdia cez provizóriá a sledujú postup, ktorý pôsobí skôr nekonečne než systematicky.
Oficiálne vysvetlenia hovoria o technickej zložitosti projektu, množstve mostných objektov a potrebe koordinovať viacero stavebných etáp. Ani to však nevysvetľuje, prečo sa stavba opakovane dostávala do sklzu.
Problémy spôsobila aj slabá príprava, zmeny projektovej dokumentácie počas výstavby a komplikované zmluvné vzťahy so zhotoviteľmi. Práce sa realizovali v inom poradí, než sa plánovalo, a celý projekt postupne strácal tempo.
Po zmene zhotoviteľa majú stavbári na úplné dokončenie križovatky lehotu do 28. apríla 2026. Ide o konkrétny dátum, ktorý sa po rokoch neurčitých sľubov objavuje vôbec prvýkrát.
Rovnaký vzorec, iné miesto
Tunel Čebrať aj križovatka D1/D4 majú spoločného menovateľa. Nejde o jednu nepredvídateľnú udalosť, ale o sériu rozhodnutí, ktoré podcenili riziká a nadhodnotili tempo výstavby.
Pri Čebrati sa z geológie stal univerzálny argument. Pri D1/D4 technická náročnosť projektu. V oboch prípadoch však platí, že štát poznal tieto problémy ešte pred začiatkom výstavby. Napriek tomu s nimi v harmonogramoch nerátal.
Na papieri dnes stoja dva termíny. Marec 2026 pre obchvat Ružomberka a 28. apríl 2026 pre križovatku D1/D4. Po rokoch skúseností však nejde o dátumy, ale o test dôveryhodnosti. Kým sa po oboch stavbách nebude dať jazdiť plynulo a bez obmedzení, zostávajú tieto termíny len ďalšími bodmi v dlhom zozname posúvaných sľubov.
FOTO: NDS
