Test Peugeot 2008 GT Line

Zástupca kompaktných crossoverov je tu od roku 2013. Postavený je na platforme PF1, ktorú zdieľa (pochopiteľne) s typom 208. Práve tú schizofréniu modelu 2008 sa rozhodol Peugeot riešiť modernizáciou. Pred ním sa malé levíča akoby nevedelo rozhodnúť, či chce byť crossover, alebo hatchback. Pridanie plastov, novej prednej masky so zapracovaným znakom leva a výraznejšej grafiky predných aj zadných svetiel. Auto pôsobí dospelejšie a viac sa radí ku crossoverom.

Autu väčšia predná maska, ktorá je vo výbave GT Line celá čierna, a takisto aj tmavé predné svetlá s LED denným svietením pomohli. Full LED pre 2008 k dispozícii, žiaľ, nie sú. Plastovú ochranu podvozka nájdeme v prednej aj zadnej časti. Stretávacie aj diaľkové svetlá patria k lepšiemu priemeru. Z bočnej strany upútajú pozornosť 16-palcové disky kolies Diamond Cut Aquilla. Keď dokončím prechádzku okolo auta, v zadnej časti ostanem v úžase, čo vyprodukoval francúzsky dizajn. Tak zvláštne tvarovanú koncovku výfuku len tak nenájdete! Okrem nej nechýba spomínaný ochranný plast a takisto aj svetlá s 3D efektom pazúrov, ktoré sú už dnes typické pre značku.

Nikoho, kto vie, čo je Peugeot zač, interiér neprekvapí. Výborný maličký volant a všade siahajúci minimalizmus. Športovejšie ladené sedadlá majú veľmi dobré bočné vedenie a pri sedení v 2008 GT Line si skôr pripadáte ako v 308 GTi. Na obrazovku infotainmentu je zakaždým dobre vidieť a celkovo sa v interiéri nemusíte príliš hľadať. Dve veci sú však pomerne zákerné. Prvou je pomenovanie vypínania štart stop systému - Eco off. Ďalšou veľmi francúzskou vymoženosťou je vyhrievanie sedadiel. To sa nachádza na vonkajšej strane sedadla. Musíte ho doslova nahmatať a trafiť správny stupeň ohrevu je takmer nemožné.

Naopak, volant je fantastický. Naozaj som sa prichytil pri tom, že pri šoférovaní som sa cítil ako v úplne inom aute, ako v rodinnom SUV. Volant doslova motivuje k dynamickejšej jazde. Prekrývanie budíkov ma netrápilo. Jediné, čo cez volant nevidíte, je spodná časť budíkov, kde sú v podstate neužitočné informácie. Všetko, čo by som potreboval vidieť, som videl. Určite ma potešil návrat k tradičnému smeru otáčania budíkov, ktoré už nejdú proti sebe. 

Rušivo pôsobilo uchytenie spätných zrkadiel. Plastový výbežok vám doslova nedá spávať. Druhou vecou, ktorá mne osobne prekážala, bolo prepínanie skladieb na volante. Otáčací krúžok nie je práve ideálne riešenie. Prstom "drgnete" do prepínača a preskočíte aj 3 pesničky. Po tej skúsenosti do krúžku iba jemne šťuchnete a nestane sa nič. Nájsť kompromis dá zabrať.

Vrchol kreativity francúzskych dizajnérov najviac vynikol pri ambientnom osvetlení. To vyzerá, akoby do auta najprv pustili poriadne nazúreného medveďa a potom škrabance osvetlili. Vualá, dizajnový strop!

Odkladacích priestorov tu veľa nie je. Kastlík spolujazdca je obrovský, ale tam to končí. Odkladací priestor pre nápoje je akurát na plechovku. Väčší nápoj tam nezmestíte. Ak máte napríklad nápoj z mekáča, môžete ho odložiť na volič terénnych režimov. Neradím vám sa potom s autom pohnúť. Vzadu je miesta dosť aj na dlhšiu cestu. Za sebou (180 cm/83 kg) si dokážem sadnúť tak, že prežijem aj dlhšiu cestu. Kufor má 350 litrov (so sklopenými sedadlami až 1172 litrov) a nachádza sa v ňom aj plnohodnotná rezerva.

Orientovanie v infotainment systéme je jednoduché, avšak systém nestíha. Často sa sekne a máte pocit, že sa doslova hľadá. V navigácii sa mi stalo, že pri zadaní presnej adresy mi ju nenašlo, alebo na mape sekala cesta. Niektoré problémy rieši Apple CarPlay, ktorý funguje výborne. Máte prístup k hudobnému prehrávaču Spotify/Apple Music, k svojim kontaktom sa dostanete pomocou hlasovej asistentky Siri. Kameňom úrazu je jazyková bariéra. Tá najviac bolí pri používaní WhatsAppu. Aby ste nekukali do telefónu, Siri vám správy z WhatsAppu prečíta a dovolí vám aj odpovedať. Čítanie správ napísaných v slovenčine po anglicky jednoducho nefunguje. Ale ak chcete predsa len odpovedať po anglicky, všetko funguje tak ako má. Na opačnej strane „telefónu“ však príde problém v podobe napríklad Mamy, ktorá vie po anglicky maximálne „Hello“ a „OK“. 

Jazdné vlastnosti by sa dali zhrnúť do jednej vety - auto nestíha volantu. A to nemyslím tak, že by bolo riadenie výrazne lepšie ako zvyšok auta. Volant, ktorý držíte v rukách, vyvoláva omnoho viac emócií a očakávaní, ako auto. Práve kvôli tomu sa hlavne na prvých jazdách môžete stretnúť s tým, že budete auto na ceste hľadať. Nasmerovanie do rýchlejších zákrut vám dá zabrať a musíte sa s tým zžiť. Ak by ste mali chuť na nejaké tie zimné hrátky na parkovisku, určite vás poteší prítomnosť manuálnej ručnej brzdy. Má veľmi netypický tvar. Na to, aby ste ju vedeli pohodlne využívať aj za jazdy, sa musíte zbaviť lakťovej opierky.

Prekvapivo dobrý motor

Za pochvalu stojí 1,2-litrový PureTech trojvalec s výkonom 81 kW (110 k). Je veľmi pružný v rozsahu od 2000 do 2800 otáčok a predbiehanie mu nerobí žiadne ťažkosti. Dokonca zvukový prejav motora by som označil za uspokojivý. Áno, trojhrnček, ale trojvalec je predsa polovičný šesťvalec a čuduj sa svete, fakt má taký zvuk! Spotreba v jazde na spotrebu dosiahla 6,9 l. Čo však poriadne naštve, je malá nádrž. Zmestí sa do nej iba 50 litrov. Pri bežnej spotrebe okolo 7,4 l som nádrž vyjazdil za 4 dni.

Napriek všetkému je automat jasná voľba

Toľko chvály, ako o motore, by som o 6-stupňovej automatickej prevodovke nevedel povedať. Tá je neuveriteľne hlúpa. Príklad z bežného dňa. Rozbieham sa z križovatky, auto je v móde normal a pri dosiahnutí 70 km/h zapínam tempomat. V tom momente mám 2 tis. otáčok a je zaradený 4. prevodový stupeň. Auto ani po niekoľkých minútach jazdy ustáleným tempom nepreradilo na vyšší prevod, aby šetrilo benzín. Ak teda chcete jazdiť za skutočne nízku spotrebu, musíte využívať manuálny režim.

2008 ani v GT Line neponúka pádla pod volantom, takže radiť musíte cez páku, ktorá má ešte aj opačnú orientáciu radenia. Dumal som nad tým niekoľko dní, prečo je to, preboha, tak? A došiel som na to. V momente, keď otáčky padnú pod 1800, sa motor začne nepríjemne triasť a zrejme by to znižovalo komfort jazdy a mohlo spôsobiť aj technický problém, tým, že motor by sa v podstate dusil. Aj napriek všetkým negatívam, je to stále lepšie ako manuál. Ten je nepresný, spojka je tvrdá a je to doslova otrava s ním jazdiť. V tomto smere je automat pohodlie, ktoré v meste milo privítate.

Pomerne príjemným prekvapením bolo, že Peugeot 2008 sa nezľakol nespevnených ciest. Opäť podobnosť s 2008 DKR. Značka Peugeot nemá v ponuke plnohodnotný pohon všetkých štyroch kolies. Model 508 RHX síce má 4x4, ale inak. Jediná záchrana v núdzových prípadoch je Grip Control, ktorý upravuje množstvo výkonu, ktoré posiela na predné kolesá. Najprv som sa celkom zľakol, keď som s autom takmer zapadol na výjazde z dvora. Problém predstavoval mäkký štrkový svah, ktorý vedie k výjazdovej bráne. Auto bolo v móde normal a takmer zapadlo. Cúvol som trochu späť a pootočil magickým kolieskom. Auto sa doslova vyhrabalo z dvora a ukázalo, že Grip Control aj niečo vie. Druhá skúška prišla na úzkej horskej cestičke, kde na 2008 čakala mokrá hlina. Do kopca sa Peugeot škrabal bez problémov. Problém prišiel pri ceste z kopca. Asistent zjazdu chýbal, a boli to skutočne napäté momenty, keď sa mohol malý Pug nekontrolovateľne šmyknúť dole svahom.

Našťastie, všetko dobre dopadlo. Poslednou skúškou bol terénny „photoshooting“ po slávnych bratislavských záplavách. Jazerá na ceste neboli problém, predsa len, svetlá výška 165 mm nie je bežná klasika. Problém bolo blato skombinované s pieskom. Toto bolo už veľa aj pre malého leva a zapadnutie nebolo ďaleko. Bolo potrebné držať stále plyn a nezastavovať. To sa podarilo a človek sa cítil akýsi pyšný, že to s autom dokázal.

A to som pociťoval po celý čas testu. Peugeot 2008 nie je špička triedy. Nie je najkrajší, najlacnejší a ani najschopnejší v teréne. Z každého niečo má a najlepšie by ho popísalo anglické slovo „underdog“. V preklade to znamená, že 2008 ťahá v mnohých ohľadoch za kratší koniec. No tým, aký je iný, si vás získa. Na rozdiel od perfektných nemeckých konkurentov prekvapí a dokáže až rozosmiať. A ten volant? To si musí každý skúsiť, aká je to paráda!

Foto: Samuel Potončok, Instagram: @samuelworkshop