Každá automobilka má svoje testovacie centrá, na ktorých skúma opotrebovanie a správanie jednotlivých častí vozidla. Existujú tiež testy mimo takýchto centier, ako napríklad v púšti alebo na zasnežených územiach, no tie najrozsiahlejšie prebiehajú práve v takto uzavretých areáloch. Mercedes-Benz ich má tiež niekoľko a v týchto dňoch jedno z nich, testovacie centrum Mercedesu v Untertürkheim, oslavuje 50 rokov od otvorenia.

Mercedes-Benz označil v roku 1967 toto centrum za prelomové, podľa značky totiž všetky cesty sveta dokázali implementovať do areálu v Untertürkheime. Od diaľnic cez klzké až po vidiecke cesty, to všetko mal k dispozícii testovací jazdec v Untertürkheime.

Dĺžka všetkých tratí merala 15 460 m vrátane 3 018 metrov dlhej vysokorýchlostnej cesty. Tá obsahovala aj klopenú zákrutu s naklonením od 5 až do kolmých 90-stupňov na úplnom vrchu.

Na testovacie dráhy sa dostali všetky typy vozidiel, či už išlo o sedan, nákladný automobil, športový model alebo autobus. Každý model mohli preveriť na odlišných tratiach, presne podľa využitia vozidla.

Na skúšobnom polygóne jazdili bežné modely, terénne vozidlá, ale aj autobusy a ťahače.

Veľa modelov, málo testovacích centier

Mercedes-Benz od 50-tych rokov minulého storočia mal v ponuke toľko modelov, že neustále rozširujúca paleta automobilov potrebovala tiež komplexné otestovanie na príslušných tratiach. Značke tak vtedy chýbal komplexný areál s takýmito možnosťami.

Pri továrni Untertürkheim tak predstavili možnosť vybudovať skúšobný polygón. Stavať začali už v roku 1956 a o rok neskôr po skúšobnej dráhe jazdili prvé vozidlá. Areál však vtedy neobsahoval všetky potrebné povrchy. K dispozícii boli len klzké plochy alebo dlažobné kamene.

Klopená zákruta je asi najzaujímavejšou časťou okruhu.

Testovacia dráha tak od začiatku nevyhovovala pre testy rýchlych vozidiel alebo terénne skúšky. Počas rokov sa tak okruh rozširoval, až v roku 1967 predstavili areál, ktorý bol vo svojej dobe najmodernejším skúšobným polygónom v Nemecku.

Klopená zákruta s uhlom až 90-stupňov

Dĺžka všetkých tratí merala 15 460 m vrátane 3 018 metrov dlhej vysokorýchlostnej cesty. Tá obsahovala aj klopenú zákrutu s naklonením od 5 až do kolmých 90-stupňov na úplnom vrchu. Na ňom môžu ísť od rýchlosti 200 km/h, avšak aj pre testovacieho vodiča to chce veľa dávky odvahy.

Rozbitá časť ciest mala simulovať zlé komunikácie v severnom Nemecku.

Pre dlhodobé testovanie je však dôležitejší test prejazdu klopenou zákrutou pri rýchlosti 150 km/h bez držania volantu. Pri tejto rýchlosti už v klopenej zákrute na testovacom okruhu nepôsobia na kolesá žiadne bočné sily a tak vozidlo prejde zákrutu bez korekcií volantom.

Bočné vetráky simulovali náraz vetra zboku do vozidla.

Ďalšou časťou je rozbitá cesta, ktorá v tej dobe mala simulovať zlé cesty severného Nemecka. Keďže ide ale o testovacie cesty vo veľmi zlom stave, vodiči sa museli každé 2 hodiny striedať.

K dispozícii boli aj veterné dúchadlá, ktorými simulovali náhle nárazy bočného vetra do vozidla. Tie vytvorili rýchlosť vetra až 100 km/h. Počas ďalších rokov sa stredisko ešte mierne rozšírilo, avšak základy, ktoré vznikli pred 50 rokmi, sú stále dostupné aj pre súčasne jazdiacich testovacích vodičov.