Pri racionálnom uvažovaní by sa pri súčasných cenách pre elektromobil dobrovoľne rozhodol len málokto. Majú zväčša malý dojazd, obmedzené praktické využitie a ceny, za ktoré sa dajú kúpiť omnoho väčšie a praktickejšie autá so spaľovacím motorom s neporovnateľne väčším dojazdom. Nik nahlas nepovie, že elektromobil (až na pár výnimiek) nemôže byť hlavným ani jediným autom v rodine. Vo väčšine prípadov ani vo firme. Stále je to viac otázka imidžu.

Aby ich podiel v premávke nútene zväčšili (dobrovoľne si môže drahé elektromobily dovoliť len pár spoločností a bohatých klientov), vedenie európskych štátov prišlo s myšlienkou, že na ne budeme prispievať všetci. Povinne! Cez systém štátnych dotácií, čo nie je nič iné, ako rozdávanie peňazí nás všetkých samozvanými „mecenášmi ekológie“, ktorí rozhodujú, kto dotáciu dostane a kto nie.

Prieskumy potvrdzujú, že dotácie na elektromobily sú len pre bohatších

Podľa prieskumov americkej Cornell University, univerzity z Pekingu a rozsiahleho prieskumu organizácie Resources for the Future dochádza v systéme dotácií na elektromobily k reálnemu stavu, kedy sa z peňazí chudobných ľudí, ktorí si často nemôžu dovoliť ani len nové auto s klasickým spaľovacím motorom, dotujú nákupy prestížnych elektromobilov pre zákazníkov, ktorí nielenže na elektromobil majú aj bez dotácie, no už pred jeho nákupom jazdia na nových autách, ktoré ovzdušie neznečisťujú v tak rozsiahlej miere, ako staršie autá chudobnejších motoristov. Tí však na dotácie nemôžu ani pomyslieť. Ani s nimi by totiž na elektromobil finančne nedosiahli.

Či budú systémy dotácií národné vlády jednotlivých štátov meniť, alebo ho ako sociálne nespravodlivý úplne zrušia, nie je známe. Ako to však už vo vysokej politike často chodí, skutočné dobro ostáva v pozadí záujmov vplyvných skupín a tak zmenu v dotačných systémoch asi očakávať nemožno.