Nehoda Julesa Bianchiho na Veľkej Cene Japonska v Suzuke opäť otvorila otázku bezpečnosti v F1. Len pre pripomenutie, čo sa vlastne stalo spomeniem, že Bianchi vo vysokej rýchlosti stratil kontrolu nad svojou Marussiou a vletel po traktor, ktorý odpratával Sauber Adriana Sutila. Jules je stále v nemocnici a redakcia TopSpeedu mu želá skoré uzdravenie a návrat na trať.

Julesovi Bianchimu želáme skoré uzdravenie

Ťažká nehoda Jules Bianchiho otvorila otázku bezpečnosti v F1. Opäť ukázala, že najviac je ohrozená hlava pilota a treba sa zamyslieť, ako nehodám v budúcnosti predchádzať.

Formula 1 síce patrí medzi najbezpečnejšie pretekárske stroje, ale ani to nezabráni hrôzostrašným nehodám. Nehoda v Suzuke znova poukázala na to, že pilot sa môže v aute zraniť a najmenej chránenou časťou tela je hlava. V posledných rokoch vždy skončila nehoda, pri ktorej nevystúpil pilot sám z auta vážnym poranením hlavy. Určite si spomínate na incident z roku 2009, kedy pružina z Brawnu Rubensa Barrichella trafila prilbu Felipeho Massu, ktorý skončil v nemocnici. V roku 2012 testovala Maria de Villota monopost Marussie, no nepodarilo sa jej správne zastaviť auto v boxoch a narazila hlavou na nakladacej plošiny kamióna. Maria prišla o oko a zomrela v októbri 2013.

Nehody k motoršportu patria, ale chceme videť, ako z nich piloti odchádzajú po vlastných

Vynára sa otázka, ako je možné zabrániť nehodám a lepšie chrániť pilotov pred zraneniami. Pozrime sa, aké opatrenia prichádzajú do úvahy:

Uzavretý kokpit
Otázka, či uzavrieť kokpit sa vynorila po nehoda Felipeho Massu v roku 2009. Riešenie by pripomínalo kupolu stíhačky a chránilo hlavu pilota pred letiacimi predmetmi. Uzavretý kokpit by dokázal odraziť letiacu pružinu, ktorá trafila Massu a s najväčšou pravdepodobnosťou by zabránil aj vážnemu zraneniu Marie de Villota. Podľa technika Williamsu, Roba Smedleyho nie je toto riešenie zložité: „Z technického hľadiska je to veľmi ľahko implementovateľné. Je to vec, ktorú sme na stretnutiach technickej pracovnej skupiny viackrát skúmali a našli sme plusy i mínusy. Ale či by to pri nehode Julesa Bianchiho spôsobilo nejaký rozdiel, to ani len netuším.“ Uzavretý kokpit by mohol spôsobiť komplikácie pri vyprosťovaní pilota po nehode, no zároveň by lepšie chránil jeho hlavu. Nespokojný s uzavretým kokpitom sú napríklad klasický fanúšikovia F1, ktorí nechcú meniť základný vzhľad áut. Hovoria, že F1 by mala zostať pri otvorenom kokpite a nekrytých kolesách.

F1 s uzavretým kokpitom by mohla vyzerať aj takto

Výmena traktorov za žeriavy
Logickým riešením sa môže javiť výmena malých traktorov za veľké žeriavy umiestnené za zvodidlami, ako to poznáme z Monaka. Má to svoje výhody, Bianchi by  v tomto prípade nevletel pod traktor, ale narazil do pneumatikovej bariéry. K slovu by sa dostal predný crash-box a pneumatiková bariéra by pohltila veľkú časť nárazu. Pilot by v tom prípade možno aj sám vystúpil z monopostu. Situáciu s veľkými žeriavmi približuje Christian Ebner, traťový maršál so skúsenosťami z F1, DTM, či WTCC: „Takýto žeriav potrebuje pevné podložie a tieto veci vážia podľa dosahu žeriavu od 15 ton, ale nie zriedka majú aj 55 ton a viac. Umiestniť takýto kolos za zvodidlá vlastne ani nie je možné. Na to nie sú potrebné len asfaltové plochy s určitou statikou, ale aj dobrá príjazdová cesta. Suzuka však patrí medzi fantastické trate starej školy, kde je miesto asfaltu štrk. Okruh je zabudovaný do prirodzeného okolia a takéto miesta pre ťažké stroje sa tam ani nedajú vybudovať.“ Ebner upozornil, že veľký žeriav nie je riešenie, pretože nedokáže ochrániť personál pomáhajúci pri nehode: „Takže ak by auto vyletelo z trate, zasiahlo by priamo personál. Ten by nemal možnosť dostatočne rýchlo reagovať. Zranil by sa teda niekto iný, takže statický žeriav neponúka riešenie.“

Veľké žeriavy za zvodidlami poznáme z Monaka

Safety car pri každej nehode
Jacques Villeneuve, Majster Sveta F1 z roku 1997 navrhol, aby sa Formula 1 inšpirovala zámorskými sériami a aj pri malých nehodách vychádzalo na trať bezpečnostné vozidlo. Lenže to čo funguje za oceánom nemusí fungovať v F1. Safety car by v mohol rozkúskovať preteky, ktoré by sa nemuseli zmestiť do dvojhodinového limitu. Ani pretekári nemajú časté výjazdy bezpečnostného vozidla radi. Argumentujú tým, že ak si ťažko vybudujú dobrú pozíciu a náskok pred súpermi, môžu o ňu veľmi jednoducho prísť. Jazda sa safety carom nie je garantom úplnej bezpečnosti, spomeňme si napríklad na Marcusa Ericssona, ktorý dostal hodiny, alebo nehodu Michaela Schumachera a Juana Pabla Montoyu v monackom tuneli v roku 2004. Lenže žiadny z týchto incidentov nemal za následok nehodu s vážnym zranením.

Jacques Villeneuve navrhol výjazd Safety caru po každej nehode

Obmedzovač rýchlosti
Ďalším riešením, ktoré by mohlo predchádzať je zavedenie obmedzenia rýchlosti v nebezpečných úsekoch. V praxi by to malo vyzerať tak, že mieste kde je vyvesená žltá vlajka by piloti museli spomaliť na predpísanú rýchlosť. Pretekári by tak okolo nehôd prechádzali pomaly, čím by znížili riziko ďalšej havárie na rovnakom mieste a zvýšili bezpečnosť traťových maršálov, ktorí pracujú na odstránení auta. Obmedzenie rýchlosti sa najviac pozdáva aj riaditeľovi pretekov, Charliemu Whitingovi. FIA uvažuje, že nové pravidlá by mohla zaviesť už v budúcej sezóne. To, ktoré úseky trate označia za nebezpečné a na akú rýchlosť budú musieť piloti spomaliť ešte prediskutujú s tímami.

FIA zvažuje obmedzenie rýchlosti pri žltých vlajkách

Nech už sa vedenie Formuly 1 rozhodne pre akékoľvek riešenie, veríme, že tým zabránia podobným udalostiam, ako bola nehoda Julesa Bianchiho v Suzuke. Nehody budú v motoršporte vždy, no nemali by pri nich pretekári a iný personál pomáhajúci na trati zomierať, či vážne sa zraniť. FIA teraz musí prísť s riešením, či bude správne ukáže čas.