Najdlhšie stavaná diaľnica v histórii
Projekt D1 mal pôvodne spojiť Bratislavu a Košice ešte na prelome milénia. Termín dokončenia sa však neustále posúval. Najskôr na rok 2006, potom 2010, neskôr 2014 a napokon 2019. Ani jeden z týchto termínov sa nepodarilo splniť.
Najzásadnejším problémom zostávajú úseky na východnom Slovensku. Práve tam sa výstavba dlhodobo odkladala, čo spôsobilo dnešné výrazné meškanie. Odborníci dnes hodnotia rok 2028 ako optimistický, ale pri stabilnom financovaní a bez ďalších komplikácií stále dosiahnuteľný.
Ako sa rodil plán
Myšlienka spojiť západ a východ krajiny modernou diaľnicou nie je vôbec nová. Prvé plány vznikli už koncom 30. rokov, keď podnikateľ Jan Antonín Baťa predstavil koncepciu autostrády spájajúcej Prahu s Podkarpatskou Rusou. Trasa mala viesť aj cez dnešné Slovensko.
Projekt prerušila druhá svetová vojna a po jej skončení sa štát sústredil na obnovu zničenej infraštruktúry. Výstavba rozsiahlej diaľničnej siete sa naplno rozbehla až v 60. rokoch, no na Slovensko sa preniesla pomalšie než do českých regiónov. V čase zmeny režimu v roku 1989 bolo na Slovensku hotových len približne 335 kilometrov diaľnic.
Po rozdelení Československa sa situácia ešte viac skomplikovala. Zatiaľ čo západ krajiny mal cestnú infraštruktúru rozvinutejšiu, na východe sa začínalo prakticky od základov. Výsledkom bol dlhodobý sklz, ktorý sa nepodarilo dobehnúť dodnes.
Meškanie stojí miliardy
Dlhodobé neplnenie plánov výstavby má citeľné ekonomické dôsledky. Podľa odborných prepočtov by dokončenie diaľnice v plánovanom termíne prinášalo ročne 350 až 450 miliónov eur len na úsporách času, paliva a prevádzkových nákladoch.
Ak sa zohľadnia aj ďalšie faktory, ako prilákanie nových investícií, rast produktivity alebo zníženie nehodovosti, celkový prínos mohol dosiahnuť až 900 miliónov eur ročne. Pri 25-ročnom meškaní tak Slovensko stratilo približne 17 až 22 miliárd eur. To je hodnota, ktorá sa dá porovnať s ročným štátnym rozpočtom alebo s cenou dvoch jadrových elektrární.
Dôsledky absencie diaľnic
Hotové úseky D1 potvrdzujú, aký vplyv má diaľnica na každodenné fungovanie krajiny. Na miestach, kde nahradila cesty prvej triedy, sa výrazne skrátil čas cestovania a zlepšila bezpečnosť.
Meškanie dokončenia však prehlbuje rozdiely medzi západom a východom krajiny. Horšia dostupnosť regiónov odrádza investorov, obmedzuje mobilitu pracovnej sily a predlžuje logistické trasy. Nedostatok plynulého spojenia tak prispieva aj k dlhodobej stagnácii východoslovenských okresov.
Je rok 2028 reálny?
Na dokončenie celej D1 medzi Bratislavou a Košicami stále chýba približne 40 kilometrov. Ide však o technicky náročné úseky s tunelmi a zložitým terénom, ktoré predlžujú čas výstavby a zvyšujú riziko ďalších posunov.
Experti upozorňujú, že ak sa má termín 2028 stihnúť, musí zostať stabilné financovanie a nesmú pribudnúť nové prieťahy v povoľovacích procesoch. Dokončenie tak bude závisieť od organizácie stavieb v nasledujúcich rokoch.
Zjednotená dopravná tepna medzi dvoma najväčšími mestami krajiny by zásadne pomohla východu Slovenska. Zlepšila by dostupnosť pracovných príležitostí, zrýchlila presun tovarov, podporila rozvoj priemyselných zón a priblížila regióny, ktoré dnes pôsobia izolovane.
Diaľnica do Košíc by znížila rozdiely medzi západom a východom, posilnila konkurencieschopnosť Slovenska a priniesla ekonomické benefity, ktoré už dávno mohli byť realitou. Kým sa tak stane, zostáva jednou z najdlhšie nedokončených infraštruktúrnych stavieb v strednej Európe.
