Kedy podľa EÚ autu skutočne odzvonilo
EÚ prijala nariadenie 2026/1738 v júli 2026. Jeho hlavné pravidlá vrátane kritérií na určenie vozidla po skončení životnosti začne uplatňovať 1. septembra 2028. O osude auta nemá rozhodovať samotný vek, hrdza na blatníku ani fakt, že momentálne nemá platnú technickú kontrolu.
Príloha nariadenia uvádza jasné prípady. Za vozidlo po skončení životnosti považuje napríklad auto, ktoré niekto rozrezal na diely, ktoré zhorelo až po úplné zničenie priestoru motora alebo posádky, prípadne ho voda zaplavila nad palubnú dosku. Rovnako posudzuje vozidlo s technicky neopraviteľným a nevymeniteľným poškodením dôležitých bezpečnostných častí alebo s odborne potvrdenou totálnou technickou škodou.
Po uplatnení nových pravidiel už takéto auto nebude môcť nikto predávať ako obyčajnú jazdenku, ktorá údajne čaká len na „drobnú opravu“.
Opustené auto ešte nemusí byť odpad
EÚ zároveň pozná indície, ktoré si vyžadujú bližšie posúdenie. Patrí medzi ne opustené vozidlo, chýbajúce identifikačné číslo VIN, skladovanie bez ochrany pred ďalším poškodením, únik prevádzkových kvapalín či situácia, keď oprava spolu so súčasnou hodnotou auta presiahne jeho odhadovanú hodnotu po oprave. Žiadna z týchto indícií však sama osebe neznamená automatický príkaz na zošrotovanie.
Nezávislý odborník má v takom prípade určiť, čo auto potrebuje na získanie dokladu o technickej kontrole. Majiteľ sa potom môže rozhodnúť pre opravu. Ak doklad nezíska do piatich rokov od posúdenia, nariadenie už vozidlo považuje za doslúžené. Táto lehota však nikomu nedáva právo skladovať nepojazdné auto päť rokov na ulici. Pravidlá pre parkovanie a odstraňovanie vozidiel platia samostatne.
Výnimku majú historicky významné vozidlá a autá s úradne uznanou osobitnou kultúrnou hodnotou. To však neznamená, že každý hrdzavý kus pod stromom získa ochranu, len čo ho majiteľ nazve zberateľským kusom. Rozdiel medzi zberateľstvom a chorobným hromadením sme už rozobrali podrobnejšie.
Nová definícia vraku podľa EÚ ešte nevyčistí parkoviská
V článku o tom, prečo vraky bez majiteľov zaberajú verejný priestor celé mesiace, sme na príkladoch slovenských samospráv ukázali iný uzol problému. V evidencii figuruje pôvodný vlastník, nový kupujúci auto nikdy neprepísal, úrad hľadá držiteľa a musí doručiť výzvu. Niekedy vozidlo síce vyzerá opustene, no ešte stále ide o opraviteľné auto.
Slovenská legislatíva o odpadoch už dnes ukladá držiteľovi povinnosť odstrániť vozidlo, ktoré poškodzuje či ohrozuje životné prostredie alebo narúša vzhľad obce. Ak ide iba o ohrozenie prostredia alebo vzhľad, nasleduje výzva a pri nečinnosti držiteľa môže po 60 dňoch prísť odťah. Pri priamom poškodzovaní životného prostredia zákon počíta s bezodkladným postupom. Európska definícia sama osebe tieto kroky nepreskočí ani nenájde skutočného majiteľa auta namiesto toho, aby to urobila obec.
Majú sa majitelia starých áut začať báť?
Nie, ak vlastníte staré, ale opraviteľné auto a nakladáte s ním zodpovedne. Nariadenie neurčuje vekovú hranicu, po ktorej by ste auto museli odovzdať na spracovanie. Dôvod na obavy by mali mať skôr tí, ktorí sa pokúšajú vydávať rozobratý vrak za opraviteľnú jazdenku alebo nechávajú auto vonku chátrať a znečisťovať okolie.
Spoločné kritériá pomôžu úradom odlíšiť skutočný odpad od opraviteľného auta. Dlhoročný problém vrakov na verejných parkoviskách však samy nevyriešia. Na uvoľnenie miesta samospráva stále potrebuje správne údaje v evidencii, dôsledné výzvy, odťahovú službu a miesto, kam vozidlo odvezie. Ak sa tieto články reťazca nezrýchlia, aj jasne pomenovaný vrak môže na ulici stáť dlhšie, než by sa susedom páčilo.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
