Príprava tunela Karpaty napreduje
Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie pre úsek diaľnice D4 Bratislava, Rača – Záhorská Bystrica. Víťaz súťaže má pripraviť podklady potrebné na majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov, dokumentáciu mimotunelových častí a portálov, stavebný zámer pre úsek D4, dokumentáciu hĺbených častí tunelov a podklady potrebné na vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere.
Pokračuje aj podrobný inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum budúcej trasy. Projektantom má priniesť informácie o horninovom prostredí, geotechnických podmienkach a podzemných vodách.
Tieto údaje budú potrebné napríklad pri návrhu spôsobu razenia, samotnej konštrukcie tunela či opatrení na ochranu podzemných vôd. Náklady na prebiehajúci geologický a hydrogeologický prieskum dosahujú takmer 18 miliónov eur bez DPH.
Takmer 12 kilometrov pod zemou
Pripravovaný úsek D4 medzi Račou a Záhorskou Bystricou má mať približne 12,4 kilometra. Väčšinu jeho dĺžky bude tvoriť dvojrúrový tunel Karpaty s dĺžkou takmer 11,8 kilometra.
„Po vybudovaní sa stane najdlhším cestným tunelom na Slovensku. Trasa bude pokračovaním existujúcej D4 od križovatky Rača a napojí sa na diaľnicu D2 pri Záhorskej Bystrici,“ povedal Tomáš Mateička, člen predstavenstva a riaditeľ úseku prípravy.
Dokončením úseku by sa uzavrelo chýbajúce severozápadné prepojenie diaľničného obchvatu Bratislavy. Nový úsek by zároveň vytvoril alternatívne spojenie diaľnic D1 a D2 s hlavnými cestnými ťahmi smerom do Česka, Rakúska a Maďarska.
Koľko bude tunel Karpaty stáť?
Odhadované náklady na výstavbu sa pohybujú na úrovni približne 1,7 miliardy eur. Tunel Karpaty by tak patril medzi najväčšie dopravné investície na Slovensku.
Vysoká cena je zároveň jedným z dôvodov, prečo projekt stále vyvoláva diskusie o jeho opodstatnenosti a priorite. Podľa analýzy Bratislavského samosprávneho kraja by jeho realizácia postačovala až po roku 2050. Štát však v príprave projektu pokračuje.
Z Bratislavy má dostať tisíce kamiónov
Jedným z hlavných prínosov projektu je presmerovať tranzitnú dopravu mimo Bratislavy. Podľa prepočtov NDS by po otvorení tunela mohlo z vnútromestských diaľničných ťahov zmiznúť približne 40 percent kamiónov prechádzajúcich cez Bratislavu.
Nákladné vozidlá smerujúce cez Slovensko by tak dostali alternatívu, vďaka ktorej by nemuseli prechádzať cez najvyťaženejšie časti Bratislavy. Výsledkom by mala byť plynulejšia a bezpečnejšia doprava, ale aj nižšia hluková a emisná záťaž v meste.
