Ľavý pruh získal merateľný náskok
Holandský prieskum analyzoval 457 dopravných kolón počas rannej špičky v pondelky, utorky a štvrtky. Ľavý pruh vyšiel v priemere o 2,2 km/h rýchlejšie.
Na dvojpruhových diaľniciach vyhral vo viac ako 90 % skúmaných prípadov. Na trojpruhových cestách viedol v 88 zo 103 kolón, teda v 85,4 % prípadov. Pri štyroch pruhoch dosiahla úspešnosť ľavého až 97,4 % a oproti dvom stredným pruhom ponúkol priemerne o 7,5 km/h vyššiu rýchlosť.
Štatisticky je teda ľavý pruh v kolóne skutočne rýchlejší. Nejde však o záruku. Poradie môže zmeniť poloha pripájacích pruhov a zjazdov, nehoda, uzávierka, podiel kamiónov aj pruh, ktorý sa pred prekážkou končí.
Rýchlejší neznamená pohodlnejší
Ľavý pruh ponúka menej plynulú jazdu. Vodiči v ňom častejšie prudko zrýchľujú a vzápätí brzdia, kým pravý pruh sa môže posúvať plynulejšie. Pri poruche auta sa navyše z ľavej strany dostanete ťažšie do odstavného pruhu alebo k najbližšiemu zjazdu.
Pruh, ktorý sa na niekoľko sekúnd rozbehol, pritom nemusí byť rýchlejší v celkovom súčte. Mozog si výraznejšie zapamätá autá, ktoré vás predbehli, než chvíle, keď ste sa posunuli vy. Práve preto má vodič často pocit, že si zakaždým vybral zle.
Kľučkovanie môže kolónu ešte viac spomaliť
Staršia analýza ukázala, že časté striedanie pruhov prinieslo vo viac ako polovici sledovaných prípadov úsporu kratšiu než jednu minútu. Každé preraďovanie zároveň núti ďalších vodičov zväčšiť odstup alebo zabrzdiť.
Najrozumnejšie preto zostáva vybrať si pruh s ohľadom na ďalšiu trasu, držať bezpečný odstup a jazdiť plynulo. Naháňanie okamžitej výhody často iba presunie povinnosť brzdenia na autá za vami.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
