Test Škoda Enyaq iV 80 - zadný pohon a väčšia baterka. Môže to stačiť?

Ten čas letí šialene

Pred pár dňami to boli presne 3 roky od predstavenia prvého plne elektrického SUV od Škodovky v roku 2020. Teraz sa na ďalší model ponuky pozrieme už po 7-mi krát. Na test sme vzali verziu so stredne výkonným pohonom 150 kW (204 koní), 310 Nm, a pohonom iba zadných kolies. Má však väčší 82 kWh akumulátor (využiteľných má 77 kWh). Aj pre nižšiu výbavu sa zároveň jedná o verziu s najväčším teoretickým dojazdom až 542 km. Dojazd prekračujúci 500 km znie fajn, ale dá sa to aj v reálnom svete? Poďme sa na to spolu pozrieť.

Dizajn neurazí ani náročného

Akokoľvek sa nejedná o žiadnu novinku a Enyaq je na cestách vidieť pomerne často, nijak sa mi nezunoval, nezovšednel a ani nezostárol. Stále sa mi páči rovnako, ako na začiatku. Ostré línie, mierne namosúrený pohľad a zdravé proporcie mu dodávajú vážnosť a sérioznosť. Dvojfarebné 20 palcové disky tiež neurobia nikde hanbu a napohľad by len málokto tipoval, že Enyaq je o takmer 50 mm kratší ako Kodiaq s celkovou dĺžkou 4649 mm, pričom so svojou šírkou 1879 mm je iba o zanedbateľné 3 mm užší od Kodiaqu.

Svetelné pásy cez celú šírku auta sú podľa mňa cool iba vzadu, no vpredu to vyzerá tak trošku cirkusantsky a Enyaq nie je výnimkou. Ak však len toto je jedinou výčitkou k celkovému dizajnu exteriéru, môžme byť spokojní. Poďme sa pozrieť dnu.

Interiér viac praktický ako pohľadný

Pohľad dovnútra ma necháva chladným. Tu sa na emócie evidentne nehralo. Čistý funkcionalizmus. Nie je tu nič, z čoho by mi pleslo srdce a aj keď v Enyaqu nesedím prvýkrát, ten miniatúrny prístrojový displej pred vodičom mi stále neprestal dvíhať tlak. Ako toto mohli v tak drahých a vážéných autách dopustiť mi nedáva zmysel ani dnes a azda nikdy nebude.

Stredový displej vynahradí nedostatky prístrojového nielen veľkosťou, ale aj objemom informácií, intuitívnosťou a celkovou prívetivosťou napriek skutočne značnej redukcii hardvérových tlačidiel. Napriek tomu, že bez gombíkový trend z duše nenávidím, ešte ostalo pár aut, kde to dokážem s výhradami akceptovať a Enyaq je jedno z nich. Aj keď ideálne to rozhodne nie je. Skrátka, asi navždy budem tvrdiť, že sú funkcie vozidla, ktoré by mali mať na hardvérové tlačidlá.

Ostatne je interiér viac a viac príjemnejší, čím dlhšie v Enyaqu sedíte. Škodovka a ich Simply Clever je na aute skutočne poznať v rôznych detailoch ako napríklad premyslenosť umiestnenia a tvarov jednotlivých odkladacích priestorov. Tu sa dá hovoriť o tom, že je na tom lepšie ako drvivá väčšina prémioviek. Toto je jedna z vecí, ktoré na Škodovke skutočne milujem.

Ergonómia, praktickosť

Vodičove sedadlo neponúkne kvadrilión možností nastavenia, ale ani netreba, ergonomicky mi vyhovuje ako to je. Čo však dehonestuje celé auto, sú madlá vo dverách. Nielen ich tvar, ale hlavne materiál. Vážení, toto si nezaslúži ani Fabia, nie to Enyaq. Keby sa zúčastnili súťaže ,,Ako to urobiť, aby to vyzeralo lacno“, rozhodne by boli adeptom na víťaza.

Dozadu sa zmestí snáď každý a je veľmi príjemné, koľko priestoru tu je pred kolenami. Enyaq nielen, že je mimoriadne priestranný vo svojej veľkostnej kategórii, on schová do vrecká aj nejedno SUV o kategóriu väčšie, minimálne na úrovni priestoru medzi prednými a zadnými sedadlami, teda pred kolenami zadných pasažierov. ISOFIX body sú umiestnené skvelo, krytky sa odklápajú, takže sa ani nestratia, ani nehrkocú vo dverách. Slnečné roletky, aj keď len manuálne, taktiež potešia rovnako ako dĺžka sedáku alebo priestor nad hlavou.

Batožinový priestor s objemom 585 – 1710 litrov zvládne veľa, od integrovanej škrabky vo veku, cez možnosť sklápania operadiel na diaľku, ušká na tašky s nákupom až po dvojité dno na menšie drobnosti, ktoré by ale mohlo byť schopné poňať nabíjacie káble. To by potešilo.

Dojmy z jazdy

Napriek tomu, že je v kategórii SUV, cítim sa skôr ako v MPV. Nevidím na kapotu a čelné sklo je veľmi ďaleko predo mnou. 150 kW a 310 Nm neznie nijak oslnivo, no v Enyaqu sa nechcete naháňať, pričom tieto parametre v elektrickom podaní, okamžitou reakciou na plyn a okamžite dostupné maximálne hodnoty na bežnú jazdu prekvapivo postačujú.

Chýba mi tu adaptívny podvozok DCC, ktorý som mal možnosť vyskúšať priamo v Enyaqu a bolo to príjemnejšie. O dosť príjemnejšie. S prevádzkovou hmotnosťou 2140 kg to podvozok nemá nijak ľahké a pohupuje sa viac, ako sa mi páči. Pri mierne vyššom tempe sa cítim ako na člne alebo akoby sa auto pohupuje len na pružinách bez tlmičov, prípadne ako na veľmi preťaženom aute. Nie je to však jeho bežné správanie, nerobí to vždy, ale pri určitej sérii nerovností je to pomerne citeľné.

Na diaľnici je príjemne tichý a nerušivý, ale len od podvozku. Hluk od okien by mohol byť nižší. Nazvať ho hlučným by nebolo na mieste rovnako, ako ho označiť za komfortne tichý. Jazda na diaľnici však nebude trvať dlho, pretože sa dostávame k spotrebe...

Matika nepustí, ani keď sa posnažíte

Matematika dojazdu elektromobilov je dávno jednoduchá a jasná. Ak má auto s využiteľnou kapacitou akumulátora 77 kWh prejsť 540 km, priemerná spotreba musí byť nižšia než 14,5 kWh na 100 km. A tomu sa povenujem trošku viac. Začnem klasicky ako pri každej jednej testovačke. Náš testovací 3-mix, ktorý zahŕňa jazdu mestom, okreskami, diaľnicou, stúpaním a klesaním urobil Enyaq za krásnych 17,5 kWh / 100 km. To v praxi znamená 440 km dojazdu z plného nabitia do úplného vybitia. V meste elektromobily spotrebujú najmenej. S Enyaqom sa dá jazdiť aj za 16 kWh na sto. Mestský režim nie je najmenší problém. Aj tak však teoreticky dojazd nepresiahne 480 km.

Problém sú diaľnice. Pre EV vždy boli a asi ešte dlho budú...

Pri rýchlosti 130 km/h je spotreba na úrovni 21 kWh / 100 km. Pri rýchlosti 140 km/h je už 24 a pri 150 km/h dokonca 28 kWh / 100 km. Bezvetrie, suchá cesta, teplo. Takže táto verzia Enyaqu, ktorá sa hrdí najvyšším dojazdom a na stránkach sa dočítate texty ako ,,Maximálny dojazd viac ako 500 km pre pohodlnú a štýlovú jazdu“ bude na diaľnici jazdiť takto: 130kou vás vypne po 366 km, 140kou prejdete do vypnutia 320 km a 150kou zvládnete len 275 km. V praxi to vyzerá tak, že keď odídem z Bratislavy cca na 90% nabitý a idem do Trenčína na otočku, tak bežnou jazdou, teda takou, za akú nedostanem pokutu za rýchlosť, si už v Trenčíne uvedomím, že domov sa bez dobíjania nevrátim, tak cestou z Trenčína zvoľním tempo na nejakých 110 km/h, aby som dobil v Senci na tej suprovskej rýchlonabíjačke Ionity pri logistickom centre. Lenže v čase testu tú Shellku už pár týždňov prerábajú... Tak si hovorím, dobijem pri zjazde Bernolákovo na ZSE priamo pred McDonalds. Navigácia hlási 2 boxy k dispozícii. Prídem tam a nabíjačky vypnuté, zhasnuté, nefunkčné. S dojazdom 15 km to už skutočne prestáva byť zábavné, tak sa spotený pomaličky presuniem ďalej, kde namiesto plných možných 135 kW dobíjam len polovičným výkonom. Prečo? Lebo na nabíjačke nie som sám...

Netuším, akým spôsobom sa podarilo prísť na hodnotu dojazdu 542 km, to by muselo znamenať priemernú spotrebu 14,2 kWh / 100 km. Takú v lete, ani v zime neurobíte. To je prosto nemožné. Na jar či na jeseň, teda bez klímy a kúrenia sa možno dokážete držať pod 16 kWh/100 km, no tú jazdu vám pre pomalosť a nudu ofrfle nie len mamka, ale aj svokra.

Pre koho teda je?

Táto verzia má určite najväčší akčný rádius. Čím dlhšie s Enyaqom jazdím, tým viac sa mi páči ako veľmi príjemné a praktické presúvadlo. Dobre vyzerá, je mimoriadne priestranný a praktický. Aj keď z neho nejde emócia, je to veľmi príjemný spoločník na každý jeden deň, v ktorom medzi nabíjaním bezpečne urobíte 300 - 400 km. Navyše, ak ho kúpite do rodinného domu, kde je možné a vhodné nabíjať každú noc, nebudete vôbec stresovať. Takže čo cena? V tejto verzii už od 55 250 € a testovaný kus za 59 674 € sú veľmi rozumné peniaze. Za také je dnes takmer problém kúpiť rovnako dobré auto už aj so spaľovacím motorom, nie to ešte zväčša drahší elektrický ekvivalent.

foto: Miro GLASA

Škoda Enyaq iV 80: