Opel Corsa A

V roku 1982 prišiel Opel s generáciou A, ktorá vydržala v produkcii až dlhých 11 rokov, do 1993. Okrem španielskeho mesta Zaragoza ju montovali aj v juhoslovanskom meste Kikinda. Paleta motorov bola skutočne rozsiahla, zato prevodovky sa dostali len na manuálne so 4 alebo 5 rýchlostnými stupňami.

Ponuka motorov štartovala na 1,0-litrovom štvorvalci s 33 kW (45 k) a končila na 1,6 GSi s 74 kW (100 k). Objednať ste si mohli aj vznetové verzie, k dispozícii bol 1,5-litrový štvorvalec s atmosférickým plnením a 37 kW (50 k) alebo s preplňovaním a 49 kW (67 k).

Corsa prvej generácie bola obrovským plusom pre Opel. Predaj v malej triede áut zaznamenal v 80-tych a 90-tych rokoch veľký boom, ktorý neobišiel ani Corsu. Z Corsy A predali dovdna cez 3,1 milióna kusov vozidiel. Prvá generácia bola tiež jednou z mála áut svojej doby v triede, ktorá dostala do sériovej výbavy pre vybrané motory katalyzátor. Modernizácia prišla v roku 1987, väčšia však o 3 roky neskôr s modernejšou maskou.

Opel Kadett E - Európske auto roka 1985

V nižšej strednej triede mali novinku, Kadett E (v produkcii od roku 1984 až do 1991). Bol to posledný zástupca Kadettov, po ňom už nasledovala Astra. Tu ste mohli mať aj väčšie motory, ponuka končila na 2,0-litrovom zážihovom štvorvalci GSi s 110 kW (150 k). Vznetové verzie začínali na spomínanej 1,5 TD a končili na 1,7 TD s 60 kW (82 k). Z Kadettu ste mohli mať okrem iného aj kabriolet.

Ten pre Opel vyrábal známy Bertone. V roku 1989 prišla decentná modernizácia, tú si však oko "lajka" ťažko všimne. Za zmienku stojí aj fakt, že Daewoo si vybralo pre svoj model Racer ako základ práve túto generáciu Kadett-u. Na niektorých trhoch tak produkovali len mierne inovovaný Kadett pod názvom Daewoo Racer až do roku 1994, teda 10 rokov po produkcii prvého kusu.

Opel Ascona C

Predchodcu Insignie, Opel Ascona vo verzii C ste mohli kúpiť v rokoch 1981 až 1988. K dispozícii bol aj dvojdverový sedan alebo 5-dverový hatchback (fastback). Mohli ste vyberať medzi 4- alebo 5-stupňovými manuálnymi a 3-stupňovými automatickými prevodovkami. Ponuka motorov bola bohatá, od zážihovej 1,3 po dvojlitrový štvorvalec s 96 kW (130 k). Vznetový 1,6 D mal 40 kW (54 k).

Ascona tretej generácie mala ako prvý Opel v tejto triede predný pohon. Jednoducho zadnokolka tu bola zbytočná. Mierna modernizácia prišla v roku 1984, tá najväčšia v roku 1986 dostala biele predné smerovky alebo lakovanú mriežku chladiča. To už bol ale vo výhľade nástupca Vectra.

Opel Omega A - ďalšie Európske Auto roka 1987

Vo vyššej strednej triede bola k dispozícii od 1986 novinka v podobe Omegy A. Tá tiež vyhrala v roku 1987 titul Európske Auto roka, mohla mať aj verziu kombi a spolu s väčším Senator-om to boli posledné modely, ktoré mali pohon zadných kolies. V tejto generácii vznikla aj jedinečná verzia Lotus Omega, kde firma Lotus pod kapotu bežnej Omegy nasťahovala 3,6-litrový radový šesťvalec preplňovaný dvojicou turbodúchadiel s 277 kW (377 k). Vo svojej dobe spolu s Alpinou B10 Biturbo to boli najrýchlejšie sériové sedany na svete.

Opel málokedy predtým a potom už skoro vôbec nespolupracoval na takom projekte, akým bol práve Lotus Omega. Nie je problémom nájsť "naháňačky" medzi Lotusom Omega a policajnými autami, v ktorých je jediný víťaz, nedostihnuteľný Lotus Omega. A to sa stále bavíme o ľudovej značke, ktorej dobrá doba priala vytvoriť takéto "monštrum". Sedan jazdiaci takmer 300 km/h, ktorý v tej dobe konkuroval superšportom.

Opel Senator B

Posledným bežným modelom, ktorý v tejto dekáde zažiaril, bol Opel Senator B. Ten bol vo výrobe od 1987 do 1993 a ukončil pôsobenie Oplu v luxusnej triede automobilov. K dispozícii boli ako v poslednom modeli Opel len 6-valcové pohonné jednotky, od 2,5-litra po upravený 4,0-litrový blok od Irmschera. Ten mal 200 kW (272 k) a zrýchlenie na 100 km/h za 6,5 sekundy.

Senator vyrobili len necelých 70 tisíc kusov. To nie je až tak málo na to, v akej dobe a v akej kategórii sa auto predávalo. Karoséria pritom vychádzala z Omegy A s dlhším rázvorom. Automobil mohol mať aj také chuťovky, ako dvojzónová klimatizácia alebo sériovo dodávaný Servotronic. Išlo o plynule meniteľnú tuhosť riadenia, v nízkej rýchlosti ste mohli otáčať volantom ľahko, vo vyšších ste potrebovali viac sily. A to v sériovej výbave.

Opel Calibra

Na konci dekády, v roku nežnej revolúcie 1989, prišla novinka, nástupca úspešného kupé Opel Manta. Vo svojej dobe auto s najnižším súčiniteľom odporu vzduchu cx len 0,26. Dynamicky tvarovaná karosérie s úzkymi prednými svetlami, ponuka motorov bez aj s preplňovaním a k dispozícii aj ako 4x4. V dnešnej dobe sa zraky zberateľov obracajú už aj na tento model. Napriek nepochybným úspechom, skvelému menu, ktoré Opelu Calibra urobila sa bohužiaľ, nástupcu sa nikdy nedočkala.

O Calibre je málo napísať aj tisíc slov. Bolo to tak nadčasové auto, že z neho "padali na zadok" aj odporcovia značky. V roku 1991 získala tretie miesto v súťaži Auto roka, mnoho mladých chlapcov malo na stene práve plagát Calibry. Jednoducho auto pre "pravého chlapa tej doby". I keď ich vyrobili relatívne veľa, viac než 200 tisíc kusov, dochovalo sa ich strašne málo. Okrem oranžového moru Calibru trápili aj samozvaní "tuneri", ktorí "vedeli" lepšie upraviť auto, ako výrobca. Najzaujímavejšou verziou je určite Calibra Turbo 4x4 s 2,0-litrovým zážihovým štvorvalcom a 150 kW (204 k). Tá používala 6-stupňovú manuálnu prevodovku a dnes ju zohnať v originálnom stave je veľké umenie.

Ponuka modelov sa v 80-rokoch postupne zmenšovala, Opel prestal byť aktívny v luxusnej triede automobilov a sústredil sa viac na rodinné a bežné autá. V ďalšej dekáde sa venovali terénnym aj MPV autám. Na viac informácií si počkajte na ďalší článok série.