BMW M7 s motorom z fantastickej M5 E39 bolo celé desaťročia len snom automobilových nadšencov. Len málokto však vedel, že také auto skutočne vzniklo!
Existenciu tohto unikátu aktuálne potvrdilo samotné BMW Classic, ktoré zverejnilo krátke video doteraz prakticky neznámeho vozidla. Pozoruhodné je na ňom asi všetko, v prvom rade ale bije do očí, že sa jeho tvorcovia nesnažili postaviť výstrednú športovú limuzínu. Práve naopak. Na prvý pohľad ide o celkom obyčajnú sedmičku generácie E38, ktorá svoje najväčšie tajomstvo ukrýva pod prednou kapotou.
Motor z M5
Základom prototypu sa stalo BMW 740i z roku 1997, pôvodne vybavené atmosférickým osemvalcom M62 s objemom 4,4 litra a výkonom 286 koní. Ten však konštruktéri nahradili podstatne ostrejším agregátom z BMW M5 E39, ktoré sa na trhu objavilo v roku 1998.
Nový motor nebol len upravenou verziou sériového osemvalca. Išlo o špecifickú pohonnú jednotku športovej divízie M s označením S62B50, ktorá mala objem 4941 kubických centimetrov, individuálne škrtiace klapky a variabilné časovanie sacích aj výfukových vačkových hriadeľov Double VANOS. Osem valec vo výsledku produkoval 294 kilowattov, respektíve 400 koní pri 6600 otáčkach za minútu a 500 newtonmetrov pri 3800 ot./min.
Osemvalec, manuál a 250 km/h
Ešte lepšie je, že technici BMW nezostali len pri výmene motora. Prototyp dostal aj šesťstupňovú manuálnu prevodovku Getrag z M5, ktorá prenášala výkon výlučne na zadné kolesá.
Podľa údajov zverejnených BMW Classic má automobil hmotnosť 1875 kilogramov a maximálnu rýchlosť elektronicky obmedzenú na 250 km/h. Údaje o zrýchlení automobilka nezverejnila, ale vzhľadom na výkony a prevodovku môžeme predpokladať, že toto auto by dynamikou výrazne prevyšovalo sériovú 740i aj luxusnú 750i s motorom V12. M7 bola totiž len o 80 kg ťažšia v porovnaní s M5 E39, ktorá zvládala šprint z miesta na stovku za 5,3 sekundy.
Hlavne nenápadne
O to zaujímavejšie vyzerá nenápadná karoséria. Žiadne rozšírené blatníky, výrazne upravené nárazníky ani obrovské prívody vzduchu. Od bežnej E38 sa prototyp odlišuje najmä tmavými diskami BBS a štvoricou koncoviek výfukového systému, usporiadaných po dvoch na každej strane zadného nárazníka.
Rovnako decentný zostal interiér. Kabína má čierno-béžové kožené čalúnenie, tradičné drevené obloženie a trojramenný športový volant M. Najvýraznejším rozdielom oproti sériovej sedmičke je preto radiaca páka manuálu. V zadnej časti kabíny samozrejme nechýba ani dobový telefón, ktorý pripomína, že toto auto vzniklo v ére, keď mali luxusné limuzíny ešte trochu iné priority.
Prečo sa M7 nikdy nevyrábala?
Na túto otázku automobilka zatiaľ neodpovedala. Nie je preto jasné, či išlo o serióznu prípravu sériového modelu, testovacie vozidlo na overenie techniky alebo len interný experiment vývojového oddelenia.
Jedným z možných vysvetlení je status dvanásťvalcovej 750i, ktorá v tom čase predstavovala vrchol modelového radu. Príchod výkonnejšej M7 s menším ale silnejším motorom by mohol narušiť jej pozíciu a zároveň vytvoriť konkurenciu pre športovo orientovanú M5. Otázny by bol aj záujem zákazníkov o veľkú luxusnú limuzínu s manuálnou prevodovkou.
BMW napokon do sériovej výroby plnohodnotnú M7 nikdy neuviedlo. Neskôr síce ponúkalo extra výkonné verzie sedmičky vrátane dvanásťvalcovej M760Li i dnešnú elektrickú i7 M70, ale tie predstavujú „len“ odlišné poňatie vlajkovej lode, nie skutočnú športovú limuzínu divízie M.
V každom prípade je však odhalený prototyp pozoruhodnou pripomienkou obdobia, keď technici BMW dokázali spojiť luxus veľkej limuzíny s hardwarom jedného z najuznávanejších športových sedanov svojej éry. A zároveň dôkazom, že v archívoch mníchovskej automobilky môžu ešte stále čakať prekvapenia, o ktorých nič netušíme.
zdroj: BMW Classic















































