Praskliny neobjavili až teraz
Vedecká štúdia v časopise Geologica Carpathica z roku 2025 uvádza trhliny pri sledovanom zlome už v roku 2004. Opisuje poškodenie betónového ostenia v únikovej štôlni aj cestnej rúre.
Čo znamená posun o desatinu milimetra?
Správa Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra za rok 2024 vysvetľuje, že prístroj TM-71 v únikovej štôlni sleduje vzájomný posun horninových blokov na šindliarskom zlome. Geológovia ho osadili koncom roka 2000.
Priemerný horizontálny posun za 24 rokov dosiahol 0,109 mm ročne, teda po zaokrúhlení približne 0,11 mm. V samotnom roku 2024 namerali 0,198 mm. Správa označuje striedanie pomalších a rýchlejších období za dlhodobú charakteristiku pohybu na tomto zlome.
Tento údaj nevyjadruje tempo zväčšovania praskliny v betóne ani pokles celého tunela. Prístroj zachytáva relatívny pohyb horninových blokov v konkrétnom mieste. V roku 2024 geológovia odčítali údaje z prístroja štyrikrát. Správa zároveň uvádza, že NDS pravidelne dostáva písomné informácie o vývoji pohybov.
Prasklina ešte neznamená rúcajúci sa tunel
Pre predstavu o mierke, vedci namerali priemerný pohyb hornín iba 0,11 mm za rok, čo zodpovedá približne jednému milimetru za 9 rokov. Toto číslo však znázorňuje pohyb hornín, nie šírku prasklín.
Trhliny v betóne vznikajú aj v iných tuneloch, napríklad pri zmrašťovaní betónu či zmenách teploty. Samotná prasklina preto neznamená, že sa tunel rúca. Odborníci posudzujú jej veľkosť, príčinu a ďalší vývoj.
Pôvodná štúdia nedáva dôvod na obavy, že Branisko čoskoro spadne. Dramatické titulky o jeho možnom páde tak z odborného sledovania trhlín zbytočne vyrábajú senzáciu.
FOTO: ilustračné / Autor: Rauenstein – Fotografia je vlastným dielomm, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=19750336
