Keby nešlo o verejne dostupný dokument, človek by si mohol myslieť, že ide o satiru. Mimovládna organizácia Transport & Environment (T&E) totiž vo svojej správe z októbra 2025 navrhla, aby plug-in hybridy mali palivové nádrže s objemom maximálne 15 litrov. Dôvod? Vodiči by tak mali obmedzený dojazd na benzín, čo by ich malo motivovať či skôr donútiť častejšie nabíjať batérie.
Čítate správne. Ak motoristi nevyužívajú svoje autá spôsobom, aký si predstavujú zelení, riešením má byť konštrukčné obmedzenie ich automobilov.
Na upresnenie dodávame, že ide o jeden zo štyroch návrhov T&E na nastavenie podmienok podpory plug-in hybridov vrátane daňových zvýhodnení. Európska komisia nič také neschválila a zatiaľ ani nepredložila návrh plošného obmedzenia nádrží. To však ešte neznamená, že samotná požiadavka nie je hodná pozornosti.
Nesprávna metodika? Tak opravme metodiku, nie automobil!
Rozumiem, odkiaľ problém pochádza. Ešte nedávno sme v technických údajoch dvojtonových SUV nachádzali kombinovanú spotrebu napríklad 1,9 litra benzínu na 100 kilometrov. Hoci ide o výsledok homologizačnej metodiky, takéto číslo môže vyvolávať značne skreslenú predstavu o skutočných prevádzkových nákladoch.
Lenže za spôsob výpočtu nemôžu zákazníci. Automobilky homologizujú svoje vozidlá podľa pravidiel schválených EÚ a výsledkom sú hodnoty, ktoré vyplývajú z metodiky WLTP.
Navyše, situácia sa postupne mení. EÚ už začala upravovať takzvaný utility faktor, teda predpokladaný podiel kilometrov prejdených na elektrinu. Ďalšie sprísnenie výpočtu je naplánované na koniec novembra 2026 pre nové typové schválenia. Automobilky zároveň v technických materiáloch plug-in hybridov uvádzajú nielen spotrebu benzínu, ale aj elektrickej energie a spotrebu pri vybitej trakčnej batérii!
Menšia nádrž neznamená nižšiu spotrebu
Namiesto toho prichádza predstava, že budeme automobilky tlačiť do výroby nepraktických pre niektorých dokonca nepoužiteľných vozidiel a motoristov budeme vychovávať obmedzovaním ich dojazdu.
Príde vám to normálne? Nám ani trochu. Ak automobil spotrebuje šesť litrov benzínu na 100 kilometrov, so 60-litrovou nádržou teoreticky prejde tisíc kilometrov. S pätnásťlitrovou iba 250. Pri rovnakom spôsobe jazdy však spotrebuje prakticky rovnaké množstvo paliva! Rozdiel je iba v počte zastávok na čerpacích staniciach.
T&E samozrejme predpokladá, že vodič pod tlakom kratšieho dojazdu začne častejšie nabíjať. Možno áno. Ale možno bude iba častejšie tankovať.
Načo je potom plug-in hybrid?
Plug-in hybrid vznikol preto, aby spojil výhody elektrického pohonu pri kratších jazdách s praktickosťou spaľovacieho motora na dlhých trasách. Ak mu zámerne obmedzíme jednu z týchto vlastností, popierame samotný zmysel jeho konštrukcie a existencie.
Chápem, ak niekto považuje plug-in hybrid za nevhodnú kombináciu dvoch odlišných koncepcií pohonu. Nikoho ale nenútim, aby si ho kúpil. Niekto uprednostní elektromobil, iný klasický hybrid, ďalší auto so spaľovacím motorom. Prečo však máme ľuďom, ktorí si vybrali konkrétnu kombináciu dvoch technológií, úmyselne zhoršovať vlastnosti ich vozidiel?
Nezávislí aktivisti? Aj s peniazmi z EÚ!
Na celom prípade je ešte jeden zaujímavý detail. Transport & Environment sa prezentuje ako nezávislá nezisková organizácia. Na vlastnej stránke však medzi svojimi finančnými podporovateľmi za rok 2025 uvádza aj Európsku komisiu, a to v kategórii príspevkov od 500-tisíc do jedného milióna eur (je to známa vec, ale konkrétny údaj uvádzame hlavne pre tých, ktorí považujú T&E za skutočne nezávislé zoskupenie).
Samotné financovanie z európskych zdrojov, samozrejme, nedokazuje, že Komisia objednáva alebo preberá konkrétne požiadavky T&E. Je však legitímne pýtať sa, či by organizácia podporovaná aj z verejných financií nemala venovať väčšiu pozornosť tomu, aké dôsledky majú jej návrhy pre samotných občanov.
Zaráža ma tiež, s akou samozrejmosťou sa podobné myšlienky niekedy dostávajú do médií. Ak sa návrh prezentuje iba ako ďalší krok k ekologickejšej doprave bez vysvetlenia jeho praktických dôsledkov, verejnosť sa nedozvie to najpodstatnejšie. A potom sa už len čudujeme, keď motoristi zisťujú, kto a kde im opäť utiahol skrutky.
Medvedia služba ochrane prírody
Na celej veci ma však najviac mrzí niečo iné. Podobnými návrhmi robia radikálni ekologickí aktivisti ochrane životného prostredia medvediu službu. Namiesto toho, aby získavali ľudí pre rozumné opatrenia, vyvolávajú odpor aj voči tým, ktoré skutočne dávajú zmysel.
Ekológia by nemala byť o zákazoch a prevýchove motoristov, ale o hľadaní riešení, ktoré zlepšujú životné prostredie bez toho, aby zbytočne zhoršovali život ľuďom.
