Európska automobilová politika prechádza ďalšou zásadnou zmenou. Nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa 16. októbra dohodli na spoločnom postupe, ktorý má zmierniť emisné obmedzenia pre nové osobné autá. Dohoda ide ešte ďalej než návrh Európskej komisie z decembra 2025 a vytvára väčší priestor na zachovanie spaľovacích motorov aj po roku 2035!
Samozrejme to neznamená, že by politici zrazu pochopili všetky dôsledky svojho doterajšieho prístupu. Pravdepodobnejším vysvetlením je stupňujúca sa kríza európskeho automobilového priemyslu, tlak čínskej konkurencie a obrovská vlna rušenia pracovných miest. Automobilky a dodávatelia totiž už roky upozorňujú, že politicky vynucovaná transformácia bez dostatočného ohľadu na trhové podmienky ohrozuje ich konkurencieschopnosť.
Zvyšných 10 % emisií už nebude nutné kompenzovať
V prvom rade by sme mali upozorniť na fakt, že zatiaľ nejde o definitívne rozhodnutie. Nemecko a Francúzsko v tejto chvíli predstavili spoločnú vyjednávaciu pozíciu, ktorá musí získať podporu ostatných členských štátov a Európskeho parlamentu. Napriek tomu ide o významný posun. Dve najväčšie ekonomiky únie sa totiž konečne zhodli na tom, že doterajšie pravidlá potrebujú ďalšie výrazné zmiernenie.
Pripomeňme, že pôvodná legislatíva požadovala od roku 2035 zníženie priemerných emisií CO₂ nových osobných áut o 100 percent oproti referenčnej úrovni roku 2021. Keďže rozhodujúce boli len emisie z výfuku a nie celková bilancia CO2 zahŕňajúca aj výrobu komponentov (čo zvýhodňovalo elektromobily), znamenalo to faktický koniec predaja nových automobilov s klasickými spaľovacími motormi.
Pôvodné zmiernenie bol výsmech
Európska komisia síce vlani v decembri navrhla zmiernenie tohto cieľa na 90 percent, ale zostávajúcich 10 percent mali automobilky povinne kompenzovať. Urobiť to mohli napríklad využívaním nízkouhlíkovej ocele vyrobenej v EÚ alebo započítavaním syntetických palív a biopalív.
Nová dohoda Merza a Macrona túto povinnosť ruší. Cieľ zníženia flotilových emisií o 90 percent síce zostáva, ale výrobcovia už nemajú byť nútení kompenzovať zostávajúcu desatinu. To je podstatne väčšia zmena, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Automobilky by vďaka nej mohli aj po roku 2035 predávať určité množstvo nových áut s benzínovými alebo naftovými motormi, pokiaľ celkové priemerné emisie ich nových vozidiel neprekročia stanovený limit.
Šanca pre hybridy
Pochopiteľne to neznamená automatické povolenie predávať 10 percent áut so spaľovacími agregátmi. Ich skutočný podiel bude závisieť od emisií jednotlivých modelov, počtu predaných elektromobilov a spôsobu započítavania alternatívnych technológií.
Dôležité však je, že spaľovací motor by už nemusel byť po roku 2035 iba výnimkou viazanou na zložité kompenzačné mechanizmy. Opäť by mohol mať miesto v bežnej ponuke automobiliek!
Syntetické palivá dostávajú novú šancu
Ešte zaujímavejšia je ďalšia časť dohody, ktorej sa zatiaľ venovalo pomerne málo pozornosti. Podľa agentúry Reuters chce Nemecko s Francúzskom presadiť, aby sa automobily využívajúce výlučne obnoviteľné alebo vyhovujúce nízkouhlíkové palivá mohli pri výpočte flotilových emisií považovať za vozidlá s nulovými emisiami!
To by znamenalo významný obrat v prístupe k spaľovacím motorom. Doterajšie predpisy sa sústreďovali predovšetkým na CO₂ vychádzajúci z výfuku. Takýto spôsob hodnotenia však prakticky ignoruje rozdiel medzi spaľovaním bežného fosílneho benzínu a syntetického paliva vyrobeného pomocou obnoviteľnej energie a zachyteného oxidu uhličitého.
V prípade syntetických palív totiž môže byť uhlík uvoľnený pri spaľovaní predtým odobratý z atmosféry alebo iného vhodného zdroja. Ich výsledná uhlíková bilancia preto môže byť pri splnení príslušných podmienok výrazne priaznivejšia než pri fosílnych palivách. To, samozrejme, neznamená, že z výfuku nevychádza CO₂ alebo že pri spaľovaní nevznikajú ďalšie škodliviny.
Koniec znevýhodňovania klasických motorov?
Nový prístup by mohol zohľadňovať celkový pôvod a uhlíkovú stopu paliva namiesto posudzovania samotného výfuku. Dohoda pritom nehovorí iba o syntetických palivách. Nemecký kancelár osobitne vyzdvihol aj biopalivá a podľa informácií nemeckých médií by sa mal pri emisných cieľoch zohľadňovať rastúci podiel obnoviteľných palív v existujúcom vozovom parku.
Zatiaľ však nie je jasné, ktoré konkrétne druhy palív budú uznané, aké podmienky budú musieť spĺňať a ako sa zabezpečí, aby vozidlá schválené pre tieto palivá nepoužívali bežný fosílny benzín alebo naftu.
Rovnako zostáva otvorenou otázkou ich budúca dostupnosť a cena. Syntetické palivá sú dnes energeticky náročné na výrobu a ich širšie využívanie si vyžiada značné investície. Podstatné však je, že európska legislatíva by konečne mohla prestať automaticky znevýhodňovať spaľovacie motory bez ohľadu na používané palivo. O ich budúcnosti by potom vo väčšej miere mohli rozhodovať technologické možnosti, výrobné náklady a záujem zákazníkov.
Ustupuje aj povinná elektrifikácia firemných flotíl!
Nemecko navyše presadilo ďalší významný ústupok. Návrh Európskej komisie na povinné zavádzanie elektromobilov do veľkých firemných vozových parkov by sa mal zmeniť.
Ako sme už upozorňovali v decembri 2025, Komisia sa síce rozhodla zmierniť emisné pravidlá pre rok 2035, ale súčasne pripravila nové povinnosti pre firemné vozidlá. Tie mali od roku 2030 zabezpečiť predpísaný podiel bezemisných a nízkoemisných automobilov v nových registráciách veľkých spoločností.
Podľa novej nemecko-francúzskej dohody sa však majú záväzné národné kvóty zmeniť na nezáväzné ciele! Diskutuje sa tiež o možnosti zahrnúť do pravidiel ďalšie nízkoemisné spaľovacie vozidlá. Pre automobilky aj zákazníkov by to znamenalo ďalšie oslabenie administratívne vynucovanej elektrifikácie. Firemné vozové parky pritom tvoria významnú časť trhu s novými automobilmi (v skutočnosti väčšinu) a po niekoľkých rokoch výrazne ovplyvňujú aj ponuku ojazdených vozidiel.
Francúzsko si výmenou vymohlo ochranu európskej výroby
Merz však nedostal ústupky zadarmo. Macron výmenou presadil sprísnenie pravidiel označovaných ako Made in Europe.
Podľa dostupných informácií by vozidlá podporované z verejných prostriedkov mali spĺňať nové požiadavky na európsky pôvod komponentov. Hovorí sa o minimálne 70-percentnom podiele európskych dielcov, pričom batérie by sa posudzovali samostatne. Pri nich sa spomína minimálne 10-percentný európsky obsah.
Pravidlá sa majú týkať najmä verejných zákaziek, nákupných dotácií a ďalších foriem štátnej podpory. Cieľom je zabrániť tomu, aby európske automobilky využívali verejné peniaze na montáž vozidiel z prevažne dovážaných komponentov.
EÚ + Británia, Švajčiarsko a ďalší
Francúzsko pôvodne presadzovalo čo najprísnejšie obmedzenie na výrobu v samotnej EÚ. Kompromis však umožňuje zahrnúť aj niektorých blízkych partnerov, napríklad Spojené kráľovstvo, Nórsko, Island či Švajčiarsko, za podmienok, ktoré sa ešte musia dopracovať.
Zároveň ide o nepriamu reakciu na rastúcu konkurenciu čínskych výrobcov, ktorí v mnohých oblastiach získali významný náskok vo výrobe batérií a elektromobilov.
Aj tu však vidíme dôsledky doterajšej európskej politiky. Únia najskôr presadzovala nákladný a mimoriadne rýchly prechod na elektromobilitu, pri ktorom majú čínski výrobcovia silnú pozíciu. Teraz sa snaží vlastný priemysel chrániť novými podmienkami, dotáciami a obchodnými obmedzeniami.
Pridáva sa aj Európsky parlament
Dôležité je, že zmierňovanie emisných pravidiel sa už neobmedzuje iba na spoločnú iniciatívu Nemecka a Francúzska. Minulý týždeň podporili výbory Európskeho parlamentu pre priemysel a dopravu vlastný kompromis, na ktorom sa dohodli vyjednávači troch politických skupín – EPP, S&D a Renew Europe.
Ich návrh počíta so znížením flotilových emisií osobných áut o 87,5 percenta do roku 2035, pričom ďalších 7,5 percentuálneho bodu by bolo možné pokryť kreditmi za využívanie nízkouhlíkovej ocele. Spolu by tak výrobcovia mohli dosiahnuť 95-percentné zníženie podľa navrhovaného spôsobu započítavania.
Aj tento parlamentný kompromis zahŕňa možnosť uznávať automobily na vybrané obnoviteľné palivá ako bezemisné. Pre ľahké úžitkové vozidlá navrhuje cieľ zníženia emisií o 80 percent. Ešte raz ale pripomíname, že stále nejde o konečnú pozíciu celého Európskeho parlamentu ani o platnú legislatívu. Rokovania budú pokračovať a výsledné pravidlá môžu vyzerať inak. Smerovanie je však zrejmé. Pôvodný bezvýhradný požiadavok nulových emisií z výfuku od roku 2035 postupne stráca politickú podporu!
Európsky priemysel zaplatil za experiment vysokú cenu
Logickou otázkou zostáva, prečo európski politici potrebovali toľko rokov na to, aby začali vážnejšie pripúšťať širšie spektrum technických riešení.
Automobilky museli pod tlakom regulácie presmerovať obrovské investície do elektromobility, prestavovať výrobné závody a meniť dodávateľské reťazce. Mnohí tradiční dodávatelia technológií pre spaľovacie motory medzitým čelia poklesu objednávok, reštrukturalizácii a prepúšťaniu.
Bolo by zjednodušením pripísať všetky problémy automobilového priemyslu výlučne emisným predpisom. Významnú úlohu zohrávajú aj vysoké ceny energií, nezmyselné nariaďovanie povinnej bezpečnostnej výbavy, vývoj dopytu, technologický náskok niektorých zahraničných konkurentov či obchodné konflikty. Platí však, že takmer likvidačné európske regulácie masívne zvýšili tlak na investície a obmedzili automobilkám manévrovací priestor, ktorý im pred rokmi dovoľoval flexibilnejšie prispôsobovať ponuku skutočným požiadavkám trhu.
2035 je pomerne ďaleko, lenže...
Ak vás vyššie uvedené potešilo, mali by ste vedieť, že nová dohoda nie je dôvodom na oslavy. Boli by predčasné. Nemecko-francúzsku deklaráciu považujeme za významnú šancu na obnovenie technologickej plurality, v ktorej budú môcť popri elektromobiloch existovať aj hybridy, spaľovacie automobily využívajúce obnoviteľné palivá a ďalšie technológie.
Pre európsky automobilový priemysel by bolo v každom prípade najlepšie, keby politici konečne stanovili dlhodobo predvídateľné pravidlá a prestali určovať víťaznú technológiu administratívnymi rozhodnutiami. O tom, ktoré riešenie má skutočnú budúcnosť, by mali v čo najväčšej miere rozhodovať jeho vlastnosti, náklady a zákazníci. Nie politická príslušnosť.
zdroj: Reuters, Handelsblatt, Euronews, Electrive, Bundesregierung, ilustračné foto: ChatGPT s využitím obrázkov Mercedesu a Citroënu
