Keď Sitina vypne Bratislavu
Pod kolaps pondelkového rána sa podpísala havária na D2 za tunelom Sitina v úseku, kde NDS opravovala vozovku v jednom pruhu. Auto narazilo do pracovného vozíka, úsek bol dočasne úplne uzavretý, potom ostal dlhodobo obmedzený jeden pruh a kolóny sa natiahli až pred vjazd do mesta.
Vodiči sa snažili vyhnúť kolónam cez mesto, čo okamžite preťažilo križovatky a zjazdy z oboch obchvatov, takže zápchy sa postupne rozliali po celej Bratislave. Kolóny siahali až za hranice s Maďarskom, čo len potvrdzuje, aký citlivý je uzol D2 pri Sitine, kde sa stretávajú hlavné diaľničné ťahy.
Slabiny súčasného systému
Úsek D2 pri tuneli Sitina je extrémne náchylný na akékoľvek obmedzenie, pretože tu prichádza tranzit zo západu aj severu. Ak sa na tomto mieste niečo stane – nehoda, údržba, výmena protihlukovej steny – Bratislava jednoducho nemá kam „odpustiť“ prebytočné autá.
Primátor jasne pomenoval dva problémy: chýbajúci severný diaľničný obchvat, ktorý by tranzit do Čiech odviedol mimo mesta, a nedostatočne naplánované obmedzenia zo strany NDS, ktoré nepočítajú s reťazovými následkami v mestských uliciach. Podobné komplikácie spôsobovali už na jeseň práce na protihlukovej stene na D2 – vždy, keď sa „priškrtil“ obchvat, mesto skolabovalo.
Tunel Karpaty: čo má vlastne vzniknúť?
Tunel Karpaty je kľúčový prvok posledného chýbajúceho úseku D4 medzi Račou a Záhorskou Bystricou, ktorý má tvoriť severnú časť nultého obchvatu Bratislavy. Ide o diaľničný tunel pod Malými Karpatmi s dĺžkou približne 11 až 12 km, čím by sa stal najdlhším cestným tunelom na Slovensku.
Projekt má za cieľ prepojiť D1 a D2 na severnom okraji mesta a skrátiť dopravnú vzdialenosť pre zhruba 18 000 až 22 000 vozidiel denne, ktoré dnes využívajú náhradné trasy cez preťaženú Bratislavu.
Bude sa naozaj stavať, alebo je to utópia?
Tunel je súčasťou oficiálnych plánov D4 a odhady hovoria o investícii na úrovni približne 1,7 miliardy eur, čo z tunela Karpaty robí jednu z najväčších dopravných stavieb v histórii Slovenska.
Finančne nejde o nereálnu sumu v európskom kontexte, ale v slovenskej realite znamená takýto projekt politické rozhodnutie na úrovni niekoľkých volebných období – s jasným plánom financovania. Reálne termíny výstavby zatiaľ nie sú záväzne stanovené, no aj pri optimistickom scenári treba rátať s tým, že od dneška po otvorenie by ubehlo minimálne 10 až 15 rokov (projektovanie, majetkovo-právne vysporiadanie, verejné obstarávanie, samotná razba tunela).
Pomohol by tunel Bratislave pri takom kolapse?
Tunel Karpaty by nebol liekom na všetko, ale výrazne by zmenil dopravnú geometriu regiónu. Severný obchvat by odklonil časť tranzitu medzi D1 a D2 mimo mesta a pri výpadku D2 pri Sitine by vodiči mali alternatívnu diaľničnú trasu bez nutnosti pretínať centrum a širšie mestské okruhy.
V praxi by to znamenalo, že nehoda alebo oprava na D2 by síce stále spôsobila problémy, no tlak na mestské komunikácie by bol citeľne menší, pretože tranzitné kamióny a diaľkové osobné autá by mohli „obísť“ Bratislavu zhora. Stále však ostáva fakt, že vnútromestská doprava, nájazdy z mestských častí a nesprávne načasované obmedzenia by dokázali dopravu zastaviť aj s tunelom – len dopad by nebol taký dramatický a neprejavil by sa na celom území hlavného mesta.
Pondelkový kolaps ukázal, že severný obchvat Bratislavy by nebol „nice to have“, ale strategická infraštruktúra, ktorá by z mesta konečne odklonila časť tranzitnej dopravy a dala Sitine aspoň trochu vydýchnuť.
