Nemecký chemický koncern Lanxess upozorňuje, že v dnešnej dobe síce už existujú rýchlonabíjačky schopné nabíjať výkonom až 300 kW, zároveň ale dodáva, že reálne prakticky neexistujú elektromobily, ktoré by taký príkon zvládli. Má to byť dôsledok nadmerného zahrievania, ktoré v konečnom dôsledku vedie k nezvratnej strate kapacity, tých dôvodov je ale samozrejme viac.
Aby elektrické systémy batériových áut mohli pracovať s vysokým nabíjacím výkonom, je nutné mať v prvom rade správne navrhnutú vysokonapäťovú architektúru, respektíve potrebujete vyvinúť systém s čo najnižším vstupným odporom. Čím úspešnejší budete, tým bude nabíjanie účinnejšie, alebo inak povedané, o to menej elektrickej energie premeníte na teplo, ktoré potom nemusíte odvádzať chladením.
Pochopiteľne rýchlosť nabíjania je jednou z kľúčových vlastnosti elektromobilov, takže ich batérie sú tlačené na hranicu svojich možností, a v takom prípade konštruktérom neostáva nič iné ako články chladiť. A práve v tomto smere majú elektrické autá podľa Lanxessu veľké rezervy.
Firma tvrdí, že väčšina výrobcov dnes spolieha na nepriame chladenie, pri ktorom chladiaca kvapalina cirkuluje v potrubí okolo článkov batérie, tým sa ale má odvádzať teplo len v mieste, kde sa potrubie dotýka článkov. Účinok tejto technológie má byť obmedzený a Lanxess trvá na tom, že lepším riešením je ponorné chladenie.
Aby niečo také bolo možné, potrebujete špeciálne kvapaliny a Nemci tvrdia, že práve na ich vývoji momentálne pracujú. Pochopiteľne v prvom rade nesmú byť vodivé a rovnako by nemali reagovať s prítomnými kovmi či degradovať plasty. Zároveň potrebujete zachovať správnu viskozitu bez ohľadu na momentálnu vnútornú teplotu systému a podmienkou je tiež nízka horľavosť, dobrá tepelná kapacita a ohľaduplnosť voči životnému prostrediu.
Lanxess dodáva, že niečo také dokážu polyalfaolefíny, syntetické uhľovodíky, takzvané polyolové estery a fosfátové estery. Presné zloženie nám Nemci z logických dôvodov neprezradia, ale kombinácia týchto chemikálii má byť schopná splniť vyššie spomínané podmienky.
Ich optimizmus je dokonca taký veľký, že v oficiálnej tlačovej správe hovoria o rýchlosti nabíjania porovnateľnom s tankovaním na bežných čerpacích staniciach. A voľnú cestu k tomuto prenosu elektrickej energie má podľa nich zabezpečiť ponorné chladenie s ich novým typom kvapaliny. V prvých autách by sa mala táto technológia objaviť v nasledujúcich troch až piatich rokoch.
zdroj: Lanxess, foto: Shutterstock
