EÚ v posledných mesiacoch schválila viaceré klimatické zákony, ktorých cieľom je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % oproti roku 1990 a pomôcť bloku 27 krajín dodržiavať Parížsku dohodu o zmene klímy.
Poľská pravicová vláda sa roky vyhrážala, že súdne napadne klimatickú politiku Únie, a toto leto túto hrozbu splnila. Ministerka pre klímu a životné prostredie Anna Moskwa 8. augusta oznámila, že krajina požiadala Európsky súdny dvor, aby zrušil nedávnu revíziu európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) a mechanizmus na úpravu uhlíkových hraníc (Carbon Border Adjustment Mechanism – CBAM). Ten zavádza vôbec prvé clo na svete na tovar s vysokým obsahom uhlíka, ktorý vstupuje do Európskej únie.
Obidve sú kľúčovými súčasťami balíka energetickej a klimatickej legislatívy Fit for 55, ktorý má pomôcť členských štátom dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody, to znamená dosiahnuť nulové emisie do roku 2050.
„Zavedenie poplatkov za CBAM sa premietne do zvýšenia nákladov na dovážané produkty a elektrinu, ako aj na produkty vyrábané v Poľsku pre koncových používateľov,“ uviedla Anna Moskwa vo vyhlásení.
Pokiaľ ide o systém obchodovania s emisiami, Poľsko namieta proti postupnému poklesu udeľovania bezplatných kvót pre znečisťujúci európsky priemysel, lebo to zvýši cenu uhlíka a môže znížiť úroveň energetickej bezpečnosti krajín EÚ v čase, keď túto bezpečnosť ohrozuje Rusko.
Uhlíkové clo je podľa Poľska daň
Poľsko je v téme klimatickej politiky najskeptickejšou krajinou EÚ. Stále je silne závislá od uhlia a má menšiu finančnú palebnú silu než bohatšie západné krajiny EÚ, aby podporilo zelený prechod.
O zákonoch smerujúcich k uhlíkovej neutralite EÚ rozhodli začiatkom tohto roka hlasovaním členské štáty väčšinou. Prekonali tak odpor Poľska a Maďarska. Poľsko nespochybňuje len podstatu zákonov na základe ich účinkov, ale aj spôsob, akým boli zákony prijaté.
Keďže zákony ovplyvnia ekonomiku, sú „predovšetkým fiškálneho charakteru“, povedala Moskwa, a preto sa nemal použiť bežný hlasovací systém, ale skôr mimoriadny legislatívny postup, ktorý si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov EÚ. Ak by najvyšší súd EÚ súhlasil, zákony by mohli byť zrušené a poslané späť Rade na ďalšie hlasovanie, pričom by ich Poľsko a Maďarsko vetovali.
„Nesúhlasíme s týmto a ďalšími dokumentmi z balíka Fit for 55 a predkladáme to Európskemu súdnemu dvoru. Dúfam, že sa pridajú aj ďalšie krajiny,“ povedala v júni poľská ministerka pre klímu a životné prostredie Anna Moskwa.
Proti koncu spaľovacích motorov
Varšava sa tiež snaží zvrátiť ťažko získanú dohodu o zákaze predaja nových áut so spaľovacím motorom po roku 2035.
„Chce EÚ robiť autoritatívne rozhodnutia o tom, na akých vozidlách budú Poliaci jazdiť, a zvýšiť tak ceny energií v Poľsku? Poľská vláda nedovolí Bruselu diktovať,“ napísala Moskwa na X, predtým známom ako Twitter.
„Napadnuté nariadenie ukladá nadmernú záťaž spojenú s prechodom na bezemisnú mobilitu pre európskych občanov, najmä tých, ktorí sú na tom menej dobre, ako aj pre sektor európskych automobilových spoločností,“ uvádza sa v argumente.
Toto „riziká spôsobujúce vážne negatívne dôsledky pre európsky automobilový priemysel, sociálne vylúčenie, dopravné vylúčenie chudobnejších osôb a zvýšené rozdiely medzi občanmi, pokiaľ ide o životnú úroveň,“ dodáva Okrem nových pravidiel pre emisie áut chce Varšava zvrátiť nedávno schválený zákon o využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF).
Jednomyseľnosť
Kľúčovým pilierom poľského argumentu je, že politika EÚ v oblasti klímy mala byť odsúhlasená jednomyseľne, pretože má vplyv na suverénne rozhodnutia krajín o výbere energetického mixu a využívania pôdy, uvádza Poľsko v dokumente s právnymi dôvodmi.
Prijatie zákona je podľa poľskej strany v rozpore s právnymi základmi EÚ „tým, že neprijal napadnuté rozhodnutie na základe tohto ustanovenia zmluvy, ktoré si vyžaduje jednomyseľnosť v Rade, a to napriek skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie výrazne ovplyvňuje výber členského štátu medzi rôznymi zdroje energie a všeobecnú štruktúru jej zásobovania energiou,“ argumentuje Varšava.
Navyše, širšie sociálno-ekonomické dopady týchto zákonov neboli dôkladne posúdené, najmä legislatíva, ktorá mení povolenia dostupné v rezerve stability trhu s uhlíkom, tvrdí Varšava.
Toto bolo prijaté „na základe neúplného, neaktuálneho a nesprávne vykonaného hodnotenia vplyvu, ktoré bolo pripravené s použitím údajov, ktoré nezohľadňovali ruský ozbrojený útok na Ukrajinu a z neho vyplývajúcu energetickú krízu,“ tvrdí Poľsko.
Brusel: nie je to daň
Hovorca Komisie uviedol, že exekutíva EÚ vzala na vedomie právnu námietku Poľska a dodal, že rozhodnutie o prípade je na Súdnom dvore EÚ.
„Komisia trvá na tom, že predmetné opatrenia sú plne v súlade so zmluvami a s právom EÚ,“ argumentoval hovorca s tým, že Komisia navrhla tieto právne predpisy s cieľom implementovať európsky klimatický zákon, ktorý „stanovuje právne záväzné ciele znžiť emisie o 55 percent do roku 2030 a nulové čisté emisie do roku 2050“.
Právni experti tvrdia, že šanca Poľska uspieť na Európskom súdnom dvore nie je vysoká, no nad legislatívou CBAM sa vznáša veľký otáznik. „Takéto zdôvodnenie, teda ochrana štátnych záujmov, ako je prezentované v sťažnostiach poľskej vlády, nebude fungovať, čo potvrdzuje aj ustálená doterajšia judikatúra súdu v podobných prípadoch,“ hovorí Robert Grzeszczak, profesor európskeho práva na Varšavskej univerzite.
Ak by Poľsko dokázalo napadnúť právo EÚ na základe svojich štátnych záujmov, tak by mohol ktorýkoľvek iný štát napadnúť akýkoľvek iný zákon práve z dôvodu ochrany národných záujmov.
Je nepravdepodobné, že by argument Poľska, že bola použitá nesprávna metóda hlasovania, obstál na súde, pretože jednohlasné hlasovanie si vyžadujú konkrétne dane, nie celú fiškálnu politiku. To je presne dôvod, prečo Komisia tak trvala na tom, aby sa poplatok nenazýval „daňou na hranici s uhlíkom“ a radšej použila ťažkopádnu formuláciu CBAM.
„Daň“ by si vyžadovala jednomyseľné schválenie všetkých členských štátov a exekutíva EÚ pravdepodobne očakávala, že Poľsko bude návrh vetovať.
To je dôvod, prečo CBAM je pravdepodobne najzraniteľnejší zo všetkých napadnutých právnych predpisov. Ak by Európsky súdny dvor rozhodol, že ide v skutočnosti o daň a nie o „mechanizmus“, poslal by sa späť Rade, kde by ho Poľsko vetovalo. Vzhľadom na to, že európske aj mimoeurópske firmy sa už pripravujú na spustenie mechanizmu od 1. októbra, môže to spôsobiť zmätok, najmä ak súd vydá rozhodnutie po nadobudnutí účinnosti CBAM. Rozhodnutie pred 1. októbrom alebo dokonca do konca roka je však nepravdepodobné.
Podľa portálu Energy Monitor je možné, že Poľsku sa podarí aspoň čiastočne rozložiť Zelenú dohodu EÚ bez toho, aby vyhralo akúkoľvek z jej právnych výziev. Svojím napadnutím klimatických politík na Európskom súdnom dvore zastraší exekutívu EÚ proti navrhovaniu a ďalšej ambicióznej legislatíve. V každom prípade by tieto právne kroky mohli mať veľký vplyv na budúcnosť energetickej politiky EÚ.
zdroj: Euractiv.sk
foto: cz.depositphotos.com
