Tipnete si...? Štyri eurá za liter? Tri? Dve päťdesiat? Prihorieva. Nebudeme vás ale ďalej naťahovať. Prvá čerpacia stanica v nemeckom Kirchweyhe neďaleko Brém spustila minulý týždeň predaj syntetického paliva KlimaBenzin95 za 2,29 eura za liter.
Nebudeme sa samozrejme tváriť, že je to málo. Ak sa ale pozriete na tamojšiu tabuľu s cenami ostatných palív, rozdiel nie je až taký drastický. E10 je tam za 1,67 eura. Okrem toho sa v neďalekom Holandsku predáva liter bežného benzínu za takmer dve eurá. Presnejšie povedané, v priebehu júna kupovali holandskí motoristi liter za 1,96 eura.
Rozhodnú dane i vaša ochota tankovať
Boli by ste ochotní platiť uvedenú čiastku, ak by ste tím zachránili spaľovací motor? Mnohí určite nie. Nepochybne by sa ale našlo aj medzi vami dosť takých, ktorí by neváhali tie peniaze obetovať. A ak to urobíte, je veľmi pravdepodobné, že klasické agregáty neostanú v budúcnosti výsadou len pre exotické superšporty. Ako je to možné?
Jednoducho, trhom. Ak bude medzi motoristami o tento typ paliva záujem, začne sa vyrábať vo väčších objemoch a vďaka konkurencii by mohlo byť ešte lacnejšie. Teda ak nám ho politici nezabijú vysokými spotrebnými daňami. Nejde však len o prostú ponuku a dopyt. KlimaBenzin95 je skutočne zelenšie palivo. Tak sa poďme pozrieť, kde sa zobralo a prečo má radikálne nižšiu emisnú stopu.
Je plne miešateľné s benzínom v akomkoľvek pomere a môžete ho tankovať do ktoréhokoľvek auta bez úprav!
95 oktánov i percent
Číslo v jeho názve nie je zvolené náhodne. Táto novinka skutočne má 95 oktánov, ale má tiež druhý význam. Odkazuje na podiel nefosílnej zložky. Nemecký výrobca Klima Kraftstoffe GmbH garantuje, že až 95 percent paliva KlimaBenzin95 je z obnoviteľných zdrojov.
Hlavnou zložkou pri jeho výrobe je... metanol. Presnejšie povedané zelený metanol vznikajúci ako odpad z papierenského priemyslu. Jeho premenu na benzín vyvinula spoločnosť CAC Engineering a v porovnaní s klasickým benzínom znižuje emisie oxidu uhličitého až o 90 percent!
Obstojí elektromobil?
Čo to bude znamenať pri porovnaní emisií CO2 pre elektromobil, asi nemusíme zvlášť pripomínať. Batériové vozidlá majú výrazne vyššiu stopu oxidu uhličitého pri výrobe, hlavne kvôli akumulátoru. Následne (teda nutne pri nabíjaní elektrinou z obnoviteľných zdrojov) sa začne karta obracať v prospech elektromobilu. Bod zlomu sa pohybuje v priemere od 20 do 70 tisíc kilometrov, záleží na množstve faktorov. Niekedy dokonca pri ešte vyššom nájazde.
Skúste si však predstaviť, že začnete od počiatku jazdiť autom s bežným spaľovacím motorom, ktoré tankuje výlučne KlimaBenzin95 alebo jemu podobné palivo. Iste... aj v tomto prípade budete musieť ako konštruktér riešiť oxidy dusíku, oxid uholnatý alebo častice, čo nie je zanedbateľné. Ak ale dnes nad automobilkami visí povestný Damoklov meč v podobe likvidačných pokút, je to za oxid uhličitý! A ak ho znížime na desatinu syntetickým benzínom, bod zlomu sa posunie za 200 až 700 tisíc kilometrov, a to elektromobil vo väčšine prípadov nebude mať šancu vykompenzovať.
Aby sme si rozumeli... toto nemá byť podprahová manipulácia, aby ste si elektromobil nekúpili. Ak ho chcete, smelo do toho. Existujú desiatky scenárov, v ktorých bude lepší ako vozidlo so spaľovacím motorom. A nestratí význam, ani keď budeme mať syntetické palivo za euro na liter a znižujúce oxid uhličitý o 100 percent.
Chceme tým len povedať, že toto je ďalší dôvod, prečo by si mali niektorí európski politici vytiahnuť hlavu zo zadku a prestať ničiť automobilový priemysel nezmyselnými zákazmi a reguláciami. Sú totiž bohato živení aj z jeho peňazí. A technologická neutralita môže v tomto prípade drasticky znížiť emisie CO2 celej Európy... (keď už máme v porovnaní so zvyškom sveta o niečo viac vyvinutý spasiteľský komplex). Jazdia tu totiž desiatky miliónov áut so spaľovacími motormi a dlho budú.
zdroj: Klima Kraftstoffe
