Svetové prvenstvo v očakávaniach
Slováci patria medzi najnáročnejších používateľov elektromobilov. Podľa aktuálnych dát zo správy PwC eReadiness Report 2025 požadujú priemerný dojazd na úrovni 465 kilometrov, čo predstavuje najvyššiu hodnotu spomedzi 28 sledovaných krajín. Zároveň akceptujú najnižšiu toleranciu pri nabíjaní – len 19 minút.
Dve čísla vytvárajú výrazný kontrast
Vodiči očakávajú parametre blízke vozidlám so spaľovacím motorom, no zároveň vyžadujú časovú efektivitu, ktorú dnes dokáže splniť iba časť verejnej rýchlonabíjacej siete. Takto nastavené preferencie zvyšujú tlak na technologický vývoj batérií aj na výkon nabíjacej infraštruktúry.
Medzinárodné porovnanie ukazuje, že v mnohých krajinách spotrebitelia akceptujú kratší dojazd výmenou za nižšiu cenu vozidla alebo za dostupnejšiu infraštruktúru. Slovenský zákazník však kombinuje vysoký technický štandard s dôrazom na čas. Tento postoj súvisí aj so štruktúrou osídlenia a dopravnými návykmi. Vyšší podiel medzimestských presunov a slabšie pokrytie ultrarýchlymi nabíjačkami zvyšujú citlivosť na reálny dojazd aj na dĺžku nabíjania.
Dôležitú úlohu zohráva aj psychologický faktor. Slovenskí vodiči často vnímajú deklarovaný dojazd ako minimálny bezpečný limit, nie ako optimálnu hodnotu. Rezerva predstavuje istotu pri dlhších trasách, zimnej prevádzke či pri obmedzenom prístupe k nabíjaniu mimo veľkých miest.
Výsledkom je situácia, v ktorej technologický pokrok v oblasti infraštruktúry síce pokračuje, no očakávania rastú rýchlejšie než reálne zlepšenia v používateľskom komforte. Práve tento nesúlad formuje slovenský trh s elektromobilmi a výrazne ovplyvňuje tempo jeho rozvoja.
Paradox spokojnosti
Výrazný rozpor sa objavuje aj pri hodnotení používateľskej skúsenosti. Dáta zo správy PwC eReadiness Report 2025 ukazujú, že všetci respondenti z radov slovenských majiteľov elektromobilov deklarovali spokojnosť so svojím vozidlom. Napriek tomu by 56 % z nich pri ďalšej kúpe zvažovalo návrat k spaľovaciemu motoru.
Nové smery sekundárneho trhu
Takmer polovica slovenských majiteľov elektromobilov by pri ďalšej kúpe zvažovala jazdené vozidlo. Vyplýva to z dát správy PwC eReadiness Report 2025. Tento údaj signalizuje dôležitý posun v správaní zákazníkov a naznačuje, že elektromobilita na Slovensku vstupuje do ďalšej fázy vývoja.
Sekundárny trh zohráva v podmienkach slovenského autoparku kľúčovú úlohu. Väčšina domácností tradične siaha po jazdených vozidlách, ktoré ponúkajú priaznivejší pomer ceny a úžitkovej hodnoty. Ak sa do tejto rovnice výraznejšie zapoja aj elektromobily, dostupnosť elektrického pohonu sa môže rozšíriť mimo segment prvých kupujúcich a firemných flotíl.
Rozvoj sekundárneho trhu však prináša aj nové otázky. Zákazníci budú citlivejšie vnímať stav trakčnej batérie, zostatkovú kapacitu a transparentnosť servisnej histórie. Hodnota elektromobilu sa vo väčšej miere viaže na technický stav batériového systému než na samotný vek vozidla. Preto porastie význam diagnostiky a štandardizovaného hodnotenia batérií, ktoré zvýši dôveru kupujúcich.
Ekonomický aspekt zohráva rovnako dôležitú úlohu. Nižšia vstupná cena jazdeného elektromobilu môže kompenzovať absenciu štátnych stimulov pri nových vozidlách. Pre časť zákazníkov tak sekundárny trh predstavuje realistickú cestu k elektrickému pohonu bez zásadného zásahu do rodinného rozpočtu.
Ak sa ponuka jazdených elektromobilov stabilizuje a trh získa väčšiu transparentnosť, môže tento segment zásadne ovplyvniť štruktúru slovenského autoparku. Elektrický pohon sa tak postupne presunie z okrajovej inovácie do širšie akceptovaného štandardu mobility.
Kľúčová úloha štátu
„Slovensko urobilo zreteľný pokrok v budovaní infraštruktúry. V tomto ohľade je na elektromobilitu omnoho pripravenejšie ako v predchádzajúcom roku. To však na výraznejší posun nestačí. V oblasti dopytu sledujeme skôr ústup z pozícií, na nízkom umiestnení Slovenska sa podieľa aj nedostatok stimulov zo strany štátu,“ vysvetľuje Ivo Cupák, riaditeľ oddelenia auditu PwC Slovensko.
Jeho hodnotenie presne pomenúva hlavný problém domáceho trhu. Sieť nabíjacích staníc rastie, pribúdajú rýchlonabíjacie huby pri hlavných ťahoch aj v mestách. Bez paralelnej podpory dopytu však infraštruktúra sama o sebe nedokáže akcelerovať predaj elektromobilov.
V krajinách západnej Európy zohrali rozhodujúcu úlohu priame dotácie, daňové úľavy, zvýhodnené odpisy pre firmy či nefinančné benefity ako parkovanie zdarma alebo možnosť jazdy v nízkoemisných zónach. Spotrebiteľ tam vníma kúpu elektromobilu ako ekonomicky racionálne rozhodnutie podporené stabilným regulačným rámcom. Slovenský zákazník takúto istotu zatiaľ nemá.
Dôležitá je aj predvídateľnosť. Trh reaguje citlivo na krátkodobé alebo jednorazové výzvy, ktoré síce dočasne zvýšia registrácie, no nevytvoria dlhodobý trend. Automobilky, fleetoví zákazníci aj súkromní kupujúci potrebujú jasný horizont podpory, ktorý umožní plánovať investície na niekoľko rokov dopredu.
Štát pritom nevstupuje do procesu iba formou dotácií. Významnú rolu zohráva nastavenie daňovej politiky, podpora domáceho automobilového priemyslu a koordinácia energetickej stratégie. Elektromobilita predstavuje pre Slovensko aj priemyselnú tému, keďže automobilový sektor tvorí významnú časť ekonomiky. Stabilné prostredie môže podporiť nielen predaj vozidiel, ale aj investície do vývoja, výroby komponentov a súvisiacich služieb.
Ak vláda zosúladí infraštruktúrne projekty s motivačnými nástrojmi na strane dopytu, trh získa dynamiku. Bez tejto rovnováhy hrozí scenár, v ktorom nabíjacie body pribúdajú rýchlejšie než noví používatelia. Práve tu sa rozhodne, či Slovensko využije svoj potenciál, alebo zostane na okraji európskeho elektromobilného trhu.
Perspektívy a výzvy
Správa PwC zároveň ukazuje, že slovenský vodič je náročný, ale pripravený investovať do kvalitného a funkčného riešenia. Kľúčovou výzvou zostáva zosúladiť infraštruktúru, legislatívu a motivačné programy tak, aby sa elektrická mobilita stala praktickou voľbou pre širšie spektrum používateľov.
