1. Simca-Chrysler Horizon - 251 bodov

Chrysler predstavil typ Horizon ešte 7. decembra 1977 súčasne pre Európu aj Severnú Ameriku. Na vývoji, ktorý trval tri roky, spolupracovalo francúzske stredisko s Detroitom, ale tiež s Britmi.


Horizon mal predný pohon a nezávisle zavesených všetkých kolies. Karoséria bola samonosná päťdverová. Pod kapotou boli karburátorové štvorvalce OHV s objemami 1118 a 1294 cm3. Slabší mal  40,5 kW (55 k), resp. 43,5 kW teda 59 koní. Väčšia 1,3ka, označovaná ako GLS, mala 50 kW (68 k). Tranzistorové bezkontaktné zapaľovanie Hall-Effect si Chrysler patentoval. Neskôr prišla aj 1,5ka s výkonom 61 kW (83 k)


Dĺžka bola 3,96 m, šírka 1,68 m a výška 1,41 m. Rázvor mal 2,52 m. Kolesá mali priemer trinásť palcov. Horizon vážili od 945 do 1025 kg. Batožinový priestor bol obrí. Uvádzali  základných 480 l. Po sklopené až 1200 l. Do nádrže vodiči natlačili maximálne 47 litrov.

Čo ste mohli nájsť pre potešenie zmyslov alebo vyššiu pohodu?  Vyššie výbavy mohli mať nastaviteľné hlavové opierky, samonavíjacie pásy, vyhrievané zadné sklo so stieračom, tónované bočné sklá, rádio, digitálne hodiny, voltmeter, tlakomer oleja, zapaľovač cigariet. Od r.bol k dispozícií aj voliteľný automat a tempomat,  či palubný počítač, ktorý ukazoval spotrebu paliva, priemernú rýchlosť, a prejdenú vzdialenosť. Ničím výnimočným neboli ani velúrové poťahy a zliatinové kolesá.
Ako to bolo s menom? Pre francúzsky trh najprv len ako Simca, inde v Európe ako Chrysler. Od r. 1979 však už ako Talbot, keďže Američania všetko predali koncernu PSA. 
Titul európskeho Automobilu roka 1979 patril vozidla právom za modernú konštrukciu, pomerne vyspelú techniku, ostré moderné tvary a pružnú jazdu, porota ocenila aj pohodlie na nespevnených cestách a hlavne ponuku palubného počítača u SX. Ten hlásil aktuálnu spotrebu paliva, priemernú rýchlosť, prejdenú vzdialenosť a čas. 
V r.1982 prišla väčšia modernizácia. Horizont sa mierne odlišoval jak vpredu tak vzadu. Dokonca narástol na 4,02 metra. Za príplatok prišlo aj servoriadenie, Vyššie výbavy mali k dispozícií palubnú dosku s LEDkami. Prvou modernizáciou sa dostal pod kapotu aj naftový motor, a to konkrétne z dielne PSA, legendárna atmosférická 1,9ka s označením XUD9 a výkonom 47 kW.  

Čo ste mohli nájsť pre potešenie zmyslov alebo vyššiu pohodu? Vyššie výbavy mohli mať nastaviteľné hlavové opierky, samonavíjacie pásy, vyhrievané zadné sklo so stieračom, tónované bočné sklá, rádio, digitálne hodiny, voltmeter, tlakomer oleja, zapaľovač cigariet. Neskôr bol k dispozícii aj voliteľný automat a tempomat, či palubný počítač, ktorý ukazoval spotrebu paliva, priemernú rýchlosť a prejdenú vzdialenosť. Ničím výnimočným neboli ani velúrové poťahy a zliatinové kolesá.

Ako to bolo s menom? Pre francúzsky trh najprv ako Simca, inde v Európe ako Chrysler. Od r. 1979 však už ako Talbot, keďže Američania všetko predali koncernu PSA. 
 
Titul európskeho Automobilu roka 1979 mu patril právom za modernú konštrukciu, pomerne vyspelú techniku, ostré moderné tvary a pružnú jazdu. Porota ocenila aj pohodlie na nespevnených cestách a hlavne ponuku palubného počítača u SX. Ten hlásil aktuálnu spotrebu paliva, priemernú rýchlosť, prejdenú vzdialenosť a čas. 
 
V r1982 prišla väčšia modernizácia. Horizont sa mierne odlišoval ako vpredu, tak vzadu. Za príplatok prišlo aj servoriadenie, Vyššie výbavy mali k dispozícii palubnú dosku s LEDkami. Prvou modernizáciou sa dostal pod kapotu aj naftový motor, a to konkrétne z dielne PSA, legendárna atmosférická 1,9ka s označením XUD9 a výkonom 47 kW.  
 
Horizonty v Európe veľmi rýchlo vymizli. Okrem iného za to mohla aj hrdza a archaické motory. Celkom skoro prišla náhrada v podobe Peugeot 309, ktorý mal pôvodne niesť názov Talbot Arizona.
 
V Amerike výroba frčala až do leta 1990 a mohli ste ho kúpiť aj ako Plymouth alebo Dodge. Zaoceánske kusy sa mierne odlišovali. A to nielen tvarom, ale aj použitými motormi. Najprv to bola 1,7čka, ktorá svoj pôvod našla vo VW a neskôr prišiel vlastná 2,2-litrový motor. Za zmienku stoja verzie od Dodge, ktoré niesli označenie GLH – Goes Like Hell – ktoré mali turbo a výkon takmer 150 koní. Shelbymu to však nestačilo a postavil limitovku v počte 500 kusov, ktorá mala 130 kW. Ku koncu výroby mali tieto autá v Amerike aj airbag. 
Podporte magazín Cesty bez cieľa – dopravnou nehodou to nekončí
03.11.

Podporte magazín Cesty bez cieľa – dopravnou nehodou to nekončí

Barum Polaris 6 má dobrú životnosť a komfort
09.11.

Barum Polaris 6 má dobrú životnosť a komfort

2. Fiat Ritmo - 239 bodov

Fiat Ritmo vyrábali Taliani na tú dobu priemerných 10 rokov. Konkrétne od r. 1978 až do r. 1988. Na Britských ostrovoch alebo v USA sa predával ako Strada. Za 10 rokov spolu vyrobili 1,8 milióna kusov. Dnes vidieť jazdiaci kus je veľká rarita. 

Počas desiatich rokov vo výrobe sa veľa veci pomenilo. Poďme ale pekne po poriadku. Predstavili ho v Turíne a o dizajn sa postaral Bertone. Auto vďaka svojskému dizajnu a veľmi prijateľnej cene rýchlo rástlo na popularite. Motor bol vpredu a poháňané boli predné kolesá. O odpruženie sa vpredu starali vinuté pružiny, vzadu boli listové perá. Druhá generácia prišla v r. 1982. Úplne odlišné boli predné a zadné partie. Už neboli také odvážne, trošku ich upokojili. Auto dostalo masku chladiča a 2 páry predných okrúhlych svetiel. Menšia modernizácia prebehla ešte v r. 1985, kedy v 5-dverovej verzii dostalo auto modernejšie kľučky. Nárazníky tvarom viac priblížili vtedy veľmi populárnemu sedanu s názvom Regata. Pod kapotou sa prvýkrát objavil aj dieselový motor. 

Čo ste vlastne mohli pod kapotou Ritma nájsť? Drvivá časť palety motorov pozostávala z benzínových možností. Najmenšia bola litrovka s výkonom 60 koní, vyššie stála 1,3-ka s výkonom 65 koní, 1,5-ka mala o 10 koní viac. Veľmi zaujímavé vozenie to bolo s motorizáciou 1,6, ktorá už mala koní 105. Na absolútnom vrchole stále verzia Abarth, ktorá mala pod kapotou 2,0-litrový motor s výkonom 130 koní. O zmes sa v tomto prípade starali karburátory, a to buď Solex, alebo Weber. Dynamické údaje? Zrýchlenie na 100 km/h bolo pod osem sekúnd a maximálna rýchlosť atakovala 200 km/h. 

Aby som nezabudol. Ritmo ste mohli nájsť aj s emblémom Seat. Prvé roky niesol názov Seat Ritmo, neskôr Seat Ronda.

3. Audi 80 B2 - 191 bodov

Audi 80 sa už raz na stupne víťazov ankety Európske auto roka postavilo. Bolo to konkrétne v r. 1973 s modelom B1. O päť rokov však prišiel novší model, ktorý však svoje prvenstvo neobhájil, ale podarilo sa mu uchmatnúť bronz. 80tka B2 do Európy prišla v r. 1978, za oceán o rok neskôr, ale pod štítkom 4000/4000s. Karosárskych verzií nebolo toľko, ako u predchodcu. 80tky totiž prišli o jednu populárnu verziu, čiže celkovo vyrábali len 2 karosárske verzie. Sedan a.... dvojdverový sedan. Viem, čakali ste kombi – Avant, ale toho sa 80tka dočkala opäť až v 90. rokoch v generácii B4.

80tka bola mimoriadne populárna. Prvých 6 rokov sa vyrábala prakticky bez väčších zmien. Modernizácia prišla 2 roky pred ukončením výroby, čiže v r. 1984. Útla 80tka pobrala steroidy a zrazu z nej bolo plnohodnotné auto. Predné partie sa veľmi nezmenili, základnou zmenou boli zadné svetlá. Tie už boli po vzore vtedajšej 100vky (cigára). Zmenami prešiel aj interiér. Od tohto roku bola k dispozícii aj 90tka. Čo to je? V podstate dizajnovo mierne odlišná, športovejšia a luxusnejšia verzia 80tky. Taký medzimodel medzi 80tkou a 100vkou. Od modernizácie prišiel aj veľmi populárny model s preplňovaným naftovým motorom s objemom 1,6 litra a výkonom 51 kW.

Platforma, na ktorej stála B2, bola veľmi vydarená. Okrem iného z nej veľa využívali aj modely Audi Coupe GT, Quattro či Sport Quattro. B2ka v Európe skončila v r1986. 

Pod kapotou ste teda mohli mať rádové štvorvalce s objemom 1,3; 1,6; 1,8; 1,9; 2,0 litra. Na vrchole stáli legendárne 5 valce s objemom od 2,0 do 2,2 litra, neskôr zväčšený na 2,3 litra. Priaznivcom nafty neostalo nič na výber len hladká a turbová 1,6ka. Motory boli spriahnuté so 4 a 5 stupňovým manuálom. Niektoré verzie dostali automat s tromi stupňami.