Otázky čitateľov

1. Nie je Fabia Junior z hľadiska chudobnej výbavy predsa len už trochu „cez čiaru“? Aká vlastne bola jej sériová výbava?

Fabia Junior vznikla ako reakcia na vysoké ceny základných verzií Fabie 1.4 MPi, ktoré nedokázali v otázkach dostupnosti konkurovať odchádzajúcej Škode Felicia. Po jej odchode zo scény preto fabrika posiela na trh výrazne „očesanú“ Fabiu Junior, ktorej výbava obsahovala naozaj len to najnevyhnutnejšie a aj samotná automobilka si neskôr uvedomila, že to asi „prepískla“ V jej základnej výbave totiž boli len 13-palcové plechové disky s pneumatikami 155/80 R 13, nelakované nárazníky, odkladacia schránka pred spolujazdcom bez krycích dvierok, chýbalo krycie plató v kufri a Junior nedostal ani elektrohydraulický posilňovač riadenia (preto mal sériovo väčší volant z Octavie). Nechýbala mu však plnohodnotná rezerva ani elektrické nastavovanie svetlometov. Po facelifte (ale už len s motorom 1.2 HTP) sa v jeho výbave objavili delené strešné lišty umožňujúce pripevnenie strešného nosiča, tretia opierka vzadu (aj s ďalším trojbodovým bezpečnostným pásom) a dva úchyty ISOFIX na zadnom sedadle. V roku 2001 si však stačilo priplatiť 30 000 Kč (Junior stál 249 900 Kč, Classic 279 900 Kč) a dostali ste motor 1.4 MPi (44 kW/60 k), posilňovač riadenia, lakované nárazníky, tónované okná, nastaviteľný volant (v oboch smeroch), väčšie disky s pneumatikami 165/70 R 14, prípravu na autorádio, 12 V zásuvku, plató v kufri, zakrytú schránku pred spolujazdcom a vnútornú cirkuláciu vzduchu. A ešte zaujímavosť, do príchodu Fabie Junior stála verzia 1.4 MPi Classic dokonca len 264 900 Kč. Zdá sa, že automobilka ju umelo zdražila, aby pre Junior vytvorila aspoň akú takú cenovú bublinu. Osobne si myslím, že to vo fabrike nepremysleli a nakoniec sa im nepodarilo znížiť cenu auta tak, ako pôvodne predpokladali. Po facelifte (2004) s príchodom trojvalca 1.2 HTP však cenu Fabie Junior znížili na 224 900 Kč (slovenské dobové cenníky sa mi nepodarilo dohľadať).

Fabiu Junior ste ľahko spoznali aj podľa volantu z väčšej Octavie. Malo ho kvôli absencii posilňovača riadenia. Dieru v palubnej doske pred spolujazdcom si mohli vo fabrike naozaj odpustiť.

2. Je pravda, že motor 1.0 MPi mal pôvodne dostať už Favorit?

Ešte v roku 1988 sa počítalo s výrobou verzie Škoda Favorit 115 S. Automobilka k nemu dokonca vytlačila prospekty a prípravky na výrobu štítkov s označením 115 S a malo ísť o niečo podobné ako pri Fabii Junior, teda maximálne „očesaný“ Favorit. V jeho prípade šla fabrika ešte ďalej a okrem tých najlacnejších poťahov sedadiel, pevných pásov (nie samonavíjacích), vnútorného spätného zrkadla zo Škody 742 (105/120/125/130/135/136), absencie držiakov nad oknami a popolníkov v zadných dverách dostal aj zadné neotvárateľné okná (rovnako ako v Škode 105 S), postavili ho na užšie pneumatiky a vyrobili preň prístrojový panel bez palubných hodín. Nakoniec si spočítali, že pomer medzi poklesom jeho atraktivity a ceny voči štandardnej verzii 136 L nezodpovedá predpokladom a tak verziu 115 S do výroby vôbec neposlali. Poháňať ju mal motor 1.1 OHV (75,5 x 63,5 mm) s kompresným pomerom 8,8:1, výkonom 38 kW pri 5200 ot./min. a krútiacim momentom 80 Nm pri 4000 ot./min. Fabia Junior má síce koncepčne rovnaký celohliníkový štvorvalec 1.0 MPi s rozvodmi OHV, ale nižší objem valcov (996 cm3 voči 1137 cm3 vo Favorite), vŕtanie x zdvih 72 x 61,2 mm, kompresný pomer 10,0:1, max. výkon 37 kW pri 5000 ot./min. a krútiaci moment 84 Nm pri 2750 ot./min. Ani náhodou tak nejde o rovnaký polomotor. Ak vás zaujíma dynamika, Favorit 115 S sa rozbehol na 140 km/h, zatiaľ čo o celých 175 kg ťažšia Fabia Junior zvládla 147 km/h, strácala však v zrýchlení 0-100 km/h, kde s časom 21,6 s zaostávala za Favoritom 115 S o celých 4,6 s (!).

Bez krytu nad batožinovým priestorom sa mal v roku 1989 objaviť aj základný Favorit 115 S. Nakoniec si to vo fabrike rozmysleli a do výroby ho neposlali.

3. Prečo je motor 1.0 MPi menej citlivý na kvalitu motorového oleja ako neskorší trojvalec 1.2 HTP?

Vyplýva to už z jeho koncepcie, 1.0 MPi je štvorvalec s kľukovým hriadeľom uloženým len v troch klzných ložiskách. Tie sú podstatne širšie než pri 5-ložiskových štvorvalcoch, takže nemajú také nároky na kvalitu olejového filmu v ložiskách a netrhajú ho ani pri použití menej kvalitného motorového oleja. Trojvalec 1.2 HTP navyše vinou absencie olejového chladiča (nedostal ho kvôli ekonomickému tlaku na výrobnú cenu) a výfukového potrubia hneď pri bloku a hlavnom olejovom kanáli pracuje s podstatne vyššími teplotami motorového oleja a jeho prehrievaním spôsobuje zvýšenú tvorbu karbónu v mazacej sústave motora (posledná evolúcia motora 1.2 HTP už dokázala pri zvýšenej tepelnej námahe oleja preventívne znížiť výkon motora).

Motor 1.0 MPi kladie na motorový olej podstatne menšie nároky, než modernejší, no poruchovejší trojvalec 1.2 HTP.

4. Môže „litrový" Junior vôbec legálne ťahať príves?

Môže, na Fabiu Junior 1.0 MPi sa dá legálne domontovať aj ťažné zariadenie. Utiahne (aspoň teoreticky) nebrzdný príves s hmotnosťou 400 kg a brzdený ťažký až 550 kg. S motorom 1.2 HTP ste za „Juniora“ mohli zapriahnuť brzdený príves ťažký dokonca až 950 kg.

5. Kúpil by si si Fabiu Junior 1.0 MPi? Ale pravdu!

Kúpil, ale musela by byť vo veľmi dobrom stave. Rovnako ako Škodu Octavia 1.4 MPi (44 kW/60 k). S obidvomi som jazdil a nie je to taká tragédia, navyše ide o zaujímavé technické „úlety“, ktorých sa vyrobilo veľmi málo a majú zaujímavú históriu vzniku. A ja mám autá s nevšedným príbehom vzniku a vysokou spoľahlivosťou veľmi rád. Nemám však miesto na ich garážovanie a na ulici by som auto nenechával. Takže kým mi v garáži parkujú ďalšie dve Nivy, miesto na ďalšie auto nemám.

Fabiu Junior by som ako technickú raritu kúpil, nateraz však dávam prednosť pôvodnej Nive 1600 (možno ju ešte na stránkach Topspeed.sk uvidíte).