Suzuki SX4 netreba zvláštne predstavovať. Z histórie stačí spomenúť iba to, že vznikol spoluprácou Fiatu a Suzuki. Taliani navrhli dizajn, dodali na tú dobu dobré naftové motory a Suzuki pohon 4x4 a továreň. U nás to bol úspešný automobil a na našich cestách ho stretávame celkom často. Dôvodov, prečo si ho ľudia kupovali a stal sa populárnym, bolo viacej. Elegantný a pomaly starnúci dizajn, bohatá výbava, kvalitná technika, priestranný interiér, vyššia svetlá výška, vo verzii 4x4 dobré schopnosti v teréne, no hlavne cena spravila veľa, ako to už býva. Sám na jednom už skoro štyri roky jazdím. Preto sa chcem podeliť o svoje skúsenosti.

Musím sa priznať, že tento automobil nie je iba môj, máme ho v rodinnej firme a občas na ňom jazdí niekto iný, no 90% zo všetkých kilometrov som najazdil ja. Po predstavení v roku 2006 nás SX4 veľmi zaujalo a bolo jasné, že sa k nám raz dostane. Stalo sa tak v r2009, kedy došlo k menšiemu faceliftu. Bol ale nenápadný a staršiu verziu by od seba odlíšil iba znalec. Aj keď sa dosť často hovorilo o 4x4, nakoniec sme kúpili verziu s predným náhonom. Cena nového bola 15 000 €.

Exteriér a interiér
 

Dizajn je, samozrejme, vec vkusu, jednoduché a čisté línie nemusia vyhovovať každému a navyše, SX4 bude mať už 9 rokov, takže vek tak ľahko nezamaskuje. Prvých 5 rokov ale pôsobil elegantne, jednoduché tvary sa nakoniec osvedčili a starli pomaly. Oplastovaná karoséria naviac pridala dojem robustnosti a SX4 vyzerá na prvý pohľad ako veľký automobil. V skutočnosti ide o kompaktné auto. S dĺžkou 4 150 mm nie je problém zaparkovať, vyššiu svetlú výšku človek ocení pri manévrovaní v meste a nemusí sa báť odretia nárazníka o obrubník.

 

Interiér sa nesie v duchu exteriéru. Žiadne výstrelky, všetko jednoduché a prehľadné. Pre niekoho to môže byť, samozrejme, nudné. Stredový panel aspoň trochu oživujú dve strieborné lišty. Všetky plasty v interiéri sú tvrdé, ale dobre pospájané a nevŕzgajú. Vnútorný priestor je nadpriemerný vpredu aj vzadu. Výhľad z vozidla je veľmi dobrý a to vďaka veľkému čelnému sklu a spätným zrkadlám. Daňou za veľké čelné sklo je hrubý A stĺpik, ktorý bráni vo výhľade a v niektorých prípadoch to môže robiť problémy. Už sa mi raz stalo, že na kruhovom objazde som cezeň nevidel blížiaci sa automobil alebo na prechode chodca. Chvalabohu sa to skončilo dobre. Nastupovanie a vystupovanie je pohodlné vďaka širokému uhlu otvárania dverí a to platí aj vzadu. Po usadnutí potešia na prvý pohľad pohodlné sedadlá. Sedák je dostatočne dlhý aj pre vyššie postavy a pohodlie sedadiel je na dobrej úrovni. Pri dlhších cestách ale trochu cítiť chrbát, za čo možno nemôžu samotné sedadlá, ale nastavenie sklonu operadla riešené pákou a nie kolieskom. Nájsť tú správnu polohu je problém, najmä ak vozidlo používa občas niekto iný, tak ako v mojom prípade. Výškové nastavenie je možné iba pre sedadlo vodiča a aj na najnižšej polohe sa sedí vysoko. Vzhľadom na typ karosérie a výšku automobilu sa to dá odpustiť. Bočné vedenie je priemerné, no nie je to žiadny trhač zákrut, takže za problém to nepovažujem. Trojramenný volant má dobrý tvar a hrubý veniec, padne dobre do ruky a dá sa z neho ovládať autorádio, ktoré je ale pri prehrávaní CD celkom pomalé a príjem signálu je priemerný. Naopak príjemne prekvapila kvalita reproduktorov na túto cenovú kategóriu.

 

Vo výbave máme aj bezkľúčový prístup a štartovanie. Nie je to ako na ostatných automobiloch, neštartuje sa tlačidlom ale páčkou na mieste kľúča, do ktorej sa dá v prípade núdze vložiť klasický kľúč, ktorý je skovaný v ovládači. Má tri pozície ako na väčšine áut a pri prvej ide iba rádio. Spomínam to kvôli nezmyselnému a hlasnému pípaniu pri otvorených dverách šoféra v ktorom nevidím absolútne žiadny zmysel. Pri druhej polohe pípanie prestane, rozsvietia sa bielo podsvietené budíky a medzi nimi palubný počítač, ktorý ukazuje okamžitú spotrebu a dá sa prepnúť na ukazovateľ vonkajšej teploty, dojazdu a priemernej spotreby. Bohužiaľ práve prepínanie kolíkom pri displeji počítača je jedna z vecí, ktoré ma najviac vytáčajú a pripomína to 90 roky. Aj nový model SX4 S-Cross to tak má. Nechápem prečo to nemôžu dať na volant, kde je aj tak jedna časť nevyužitá. Už sa mi viackrát stalo, že pri prepínaní som omylom rukou zatrúbil. Toto je moja najväčšia výhrada k interiéru.

Batožinový priestor je pre väčšinu ľudí podpriemerný a aj najväčším mínusom auta. Nakladacia hrana je vysoko a po sklopení naviac vznikne schod. Ja s tým ale problém nemám, neprevážam veľa vecí a väčšinu času jazdím sám alebo maximálne s dvomi spolucestujúcimi. A som veľmi rád, že pod podlahou je rezervné koleso a nie žiadny kompresor alebo lepiace sady. Tie litre pod podlahou by som aj tak nevyužil.

Motor a prevodovka

Prvé čo po naštartovaní prekvapí je tichí chod motora. Pod kapotou sa nachádza benzínový 1,6 litrový štvorvalec s výkonom 120 koní a krútiacim momentom 156 Nm. V nízkych otáčkach žiadny divoký ťah nečakajte. Motor sa trochu preberie v 2500 otáčkach a od 3500 otáčok začína zaberať a ťahá až do obmedzovača pri 6500 otáčkach za minútu. Je to klasický atmosferický motor, ktorý sa rád nechá vytáčať a vo vysokých otáčkach sa cíti najlepšie. Nevadia mu, na moje prekvapenie, ani nízke otáčky a v meste sa dá jazdiť povolenou rýchlosťou na štvorke a nijak nevibruje, aj keď za cenu nulovej dynamiky. Ja som s ním spokojný, podraďovať pri predbiehaní niekedy aj o dva stupne ma baví. Lineárny nárast výkonu mám rád.

 

Jediný problémom sú občasná hlučnosť a vibrácie. Pri 2500 ot je v kabíne počuť vibrácie a dunenie. A práve toľko točí motor pri rýchlosti 90 km/h, riešením je zrýchlenie na 100 km/h, ako som zistil. Nedeje sa to stále, iba niekedy a inak jediné, čo je počuť, je menší hluk od veľkých spätných zrkadiel a lyžín na streche. Motor spolupracuje s päťstupňovou manuálnou prevodovkou, ktorá má krátke a presné dráhy. Iba spiatočka občas nechce zapadnúť a spojku treba stlačiť ešte raz silnejšie. Prevodovka je odstupňovaná dobre, piaty prevodový stupeň je dlhý a pri diaľničnej rýchlosti 130 km/h točí motor 3300 ot, čo nie je podľa mňa až tak veľa. Spotreba je podľa výpočtov z tankovaní 6,5 l/100km. V meste je to 7,8 l/100km a mimo mesta sa dá jazdiť za 5,4 l/100km čo neprekračuje o moc údaje od výrobcu (6,2/7,9/5,1). Môj rekord bol 4,8 podľa palubného počítača. To bola ale jazda bez predbiehania a maximálne rýchlosťou 100 km/h. Ak ale s autom jazdíte slušne, odvďačí sa vám slušnou spotrebou.

Podvozok a riadenie

 

Automobil je obutý na 16 palcových kolesách a podvozok má tvrdšie naladenie. Menšie nerovnosti zvláda odfiltrovať ešte celkom dobre, problém nastane pri väčších výmoľoch a jamách, ktorých je u nás dosť. Jednoduchá zadná náprava zabúcha a pri vyšších rýchlostiach vie na jame odskočiť. Zavesenie vpredu niekedy na spomaľovacích prahoch trochu zavŕzga ale nie je to nič hrozné. Stabilita auta je na dobrej úrovni vzhľadom na tvar karosérie. V zákrutách sa nenakláňa a auto drží stopu. Elektrický posilňovač riadenia je nastavený podľa môjho názoru dobre, nie je zbytočne preposilovaný a od kolies je cítiť trochu spätnej väzby. Riadenie je preto presné. Brzdy sú nastavené trochu agresívnejšie ale brzdia dobre. Kotúče sú aj vzadu.

Zhodnotenie

Suzuki SX4 je zatiaľ v mojich očiach spoľahlivým automobilom. Počas najazdenia 65 000km sa menili iba spotrebné veci ako olej, filtre a brzdové doštičky. Z vlastnej vôle som vymenil originálne žiarovky, ktoré by určite vydržali aj 10 rokov, no ich svetelný výkon bol slabý. Až na pár drobností je to dobrý spoločník, za cenu ktorú sa predával.

Suzuki SX4 1,6VVT (120k)
rok výroby 2009
 

PLUSY:

+ cena,
+ slušná výbava,
+ estetický nestarnúci dizajn,
+ spoľahlivý a úsporný motor,
+ priestranný interiér,
+ jazdné vlastnosti,
+ vyššia svetlá výška,
+ dobrý výhľad z vozidla (až na ten A stĺpik.

 



 

     

MÍNUSY:

- Občasné vibrovanie motora, 
- pípanie pri otvorených šoférových dverách,
- palubný počítač sa ovláda kolíkom, 
- široký A stĺpik,
- menší kufor/vysoká nakladacia hrana.