Koľko áut v SR jazdí bez PZP? Veľa veru, veľa...
Podľa údajov Ministerstva vnútra SR je v evidencii viac ako 3 milióny vozidiel, pričom tento počet dlhodobo rastie. O ich technický stav sa pritom stará relatívne obmedzená sieť – aktuálne približne 212 staníc technickej kontroly (STK). To znamená, že na každú stanicu pripadá 14 150 vozidiel.
Podľa údajov Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) sa počet nepoistených vozidiel pohybuje približne na úrovni 200 000 až 300 000 vozidiel, čo predstavuje zhruba 7–10 % z celkového vozového parku.
Dobrý úmysel neznamená dobré riešenie
To, čo štát navrhuje, totiž v praxi pôsobí skôr ako ďalšia vrstva byrokracie, ktorú jednoducho „hodí“ na niekoho iného, v tomto prípade na STK stanice. Tie však nevznikli na kontrolu papierov, ale na kontrolu technického stavu vozidiel. A presne tu začína problém.
Namiesto toho, aby štát efektívne prepojil databázy a riešil neplatičov systémovo, presúva zodpovednosť na technikov. Tí budú musieť riešiť poistky, administratívu, chyby v systémoch a nespokojných zákazníkov – bez toho, aby to bola ich primárna úloha. Viac úkonov znamená viac času na jedno auto, dlhšie čakanie a väčší tlak na celý systém. A stále nie je jasné, kto to celé zaplatí.
Najjednoduchšia odpoveď? Pravdepodobne opäť vodiči.
Pre neplatnú PZP nebude platiť ani STK - kto asi bude obviňovaný?
Z pohľadu verejnosti to navyše vytvára veľmi nešťastnú situáciu. Motorista nepríde o úspešnú STK kvôli zlým brzdám či nebezpečnému podvozku, ale kvôli chybe v databáze alebo administratívnemu problému. A komu to bude vyčítať? Nie ministerstvu, nie poisťovni, ale konkrétnej STK stanici. Tá sa tak stane nárazníkom frustrácie, hoci len plní rozhodnutie štátu.
Návrh má aj ďalšiu slabinu – jednoduchosť v obchádzaní
Stačí si tesne pred kontrolou „na oko“ uzatvoriť PZP a systém je spokojný. Či poistka reálne bude zaplatená aj o mesiac alebo vôbec, už nikto nerieši. Výsledok? Papierovo všetko sedí, realita na cestách sa nič nemení.
A potom poctiví vodiči. Tí, ktorí si poistku platia, ale doplatia na chybu – napríklad zle zapísané VIN. V systéme sú zrazu nepoistení, STK ich vyradí a oni musia absolvovať celú kontrolu znova. Strata času, nervy a ďalšie peniaze. To všetko kvôli problému, ktorý nemá nič spoločné s bezpečnosťou auta.
Najväčší paradox celej legislatívy? Technická kontrola sa mieša s administratívou. Bezpečnosť vozidla ustupuje papierom. A to je krok vedľa.
Ak chce štát riešiť nepoistené vozidlá, nech ide cez poisťovne
Registre a efektívne sankcie. Nie cez STK, ktoré sa zrazu menia na hybrid medzi servisom a úradom. Oveľa rozumnejšie by bolo evidovať chýbajúce PZP ako administratívny nedostatok, bez automatického „vyhodenia“ vozidla z kontroly.
Snaha tu je, to treba oceniť
No spôsob, akým sa realizuje, pôsobí skôr ako typické zlé riešenie: namiesto systémovej zmeny pribudne ďalšia povinnosť, viac papierov a viac frustrácie. A výsledok? Ten je zatiaľ veľmi otázny.
