Diaľnica duchov za 70 miliónov. Kde je a prečo?

Výstavba sa začala v roku 2005 s jasným cieľom. Odbremeniť preťaženú diaľnicu A-2 smerom na Barcelonu. Do projektu sa investovalo približne 70 miliónov eur a plánovaná trasa mala mať približne 12,5 kilometra. Lenže o dva roky neskôr prišiel zlom. Kombinácia problémov s napojením na ďalšie komunikácie, konflikt so stavbou vysokorýchlostnej železnice Madrid – Barcelona a napokon aj finančná kríza spôsobila, že práce sa v roku 2007 úplne zastavili. Výsledok? Dokončených asi 70 % diaľnice.

Paradox celej situácie je o to väčší, že MP-203 je takmer kompletne vyasfaltovaná. Má mosty, tunely aj nájazdy. Napriek tomu po nej dodnes neprešla prakticky žiadna bežná doprava. Namiesto áut tu dnes stretnete cyklistov, bežcov alebo dokonca stáda kôz. Z infraštruktúry sa stala kulisa, miesto pre graffiti, filmovanie či nelegálne preteky. A zároveň memento, ako rýchlo sa môže strategická investícia zmeniť na bezcenný projekt.

MP-203 nie je len izolovaný exces. Je súčasťou širšieho obrazu, ktorý Španielsko riešilo najmä po finančnej kríze ako predimenzované projekty, optimistické prognózy a slabá koordinácia. V čase ekonomického boomu sa investovalo agresívne, často bez dostatočného prepojenia na reálne potreby dopravy. Keď sa však ekonomika spomalila, peniaze aj politická vôľa zmizli a rozostavané projekty zostali visieť vo vzduchu.

Zaujímavé je, že po rokoch sa opäť objavujú úvahy o jej dokončení a napojení na existujúcu sieť. Región by ju totiž stále vedel využiť ako alternatívnu trasu. Otázkou však zostáva, koľko to bude stáť a či sa vôbec oplatí.

Podobnú pachuť nedokončeného projektu poznáme aj zo Slovenska. Stačí spomenúť tunel Višňové. Ten síce napokon stojí a slúži motoristom, no jeho výstavba sa natiahla takmer na tri desaťročia a sprevádzali ju zastavené práce, výmena zhotoviteľov aj výrazné meškania a stal sa tak symbolom nekonečne dlhej výstavby. Kým v Španielsku majú hotovú cestu bez áut, u nás máme roky rozostavaný kľúčový úsek D1, ktorý mal dávno slúžiť motoristom. V oboch prípadoch ide o rovnaký problém, zlyhanie plánovania a riadenia veľkých infraštruktúrnych projektov, len v inej fáze.