Alfa Romeo GT bola predstavená najprv ako koncept GTC na autosalóne v Ženeve v roku 2003, už na jeseň, v rámci výstavy IAA vo Frankfurte, sme však spoznali jej sériovú podobu a firma začala prijímať prvé objednávky.
Pokiaľ ide o dizajn exteriéru, Taliani dali prednosť štúdiu Bertone, ktoré navrhlo pôvabne jednoduché línie s dominantnou maskou chladiča s výrazným trojuholníkom, nazývaným tiež Scudetto.
Keďže auto vzniklo na platforme modelov 156 a 147, interiér bol podobný práve druhej menovanej Alfe. Motory boli umiestnené vpredu naprieč a poháňali predné kolesá, čo síce nebola ideálna konfigurácia pre pravoverných Alfistov, konštruktéri ale predviedli, že dokážu výborne naladiť aj podvozky áut s touto koncepciou. K dispozícii boli viaceré línie výbavy, v sérii ste si však museli priplácať aj za také prvky ako ESP či hliníkové disky.
Facelift automobilka predstavila na autosalóne v Paríži v roku 2006, avšak k veľkým zmenám nedošlo. Auto sa predávalo spolu s Alfou 147 až do roku 2010, ale je nutné pripoenúť, že už v roku 2005 a 2006 došlo k rapídnemu prepadu predajov. Mohol za to fakt, že Alfa v roku 2005 predstavila Breru, ktorá jej konkurovala a štylisticky kopírovala vtedajšiu novinkou 159. Vtedajším zákazníkom sa očividne páčila viac.
Predaje začali stagnovať a celkové čísla na konci produkcie v roku 2010 ukázali, že auto si našlo len zhruba 80 tisíc zákazníkov. Po siedmych rokoch produkcie to nebolo žiadny závratný počet kusov, na druhú stranu by to mohol byť plus pre budúci veteránsky chov.
Busso medzi poslednými
Pokiaľ ide o motory, zákazníci nemali príliš veľký výber. Základom boli štvorvalce 1.8 TS a 2.0 JTS s priamym vstrekovaním paliva. Obe jednotky poskytovali relatívne ľahkému kupé slušnú dynamiku, absolútnym vrcholom však je a bude atmosférický vidlicový šesťvalec s objemom 3,2 litra. Ide o poslednú evolúciu známeho motora Busso, ktorý je charakteristický svojim zvukovým prejavom, chrómovaným kovovým nasávaním a menej typickým uhlom rozovretia valcov 60 stupňov.
Aj keď vo svojej dobe nepatril výkonmi na vrchol, svojim charakterom a hlavne fantastickým zvukom mal svojich fanúšikov. Z dnešného pohľadu je jeho 176 kW (240 koní) možno nezaujímavých, ale V6 poháňala pomerne malé auto a navyše ide aj o iné parametre, ktoré sa niekedy nedajú zmerať.
Môžeme tiež povedať, že išlo o jeden z posledných modelov, ktorý Busso ponúkal a v GT skončil v roku 2007. Ďalšie autá, ako napríklad 159 či Brera, už používali úplne iný 3,2-litrový šesťvalec, konkrétne od austrálskej divíze GM Holden.
V ponuke ste našli tiež dieselové JTD, ktoré síce patria k spoľahlivým pohonným jednotkám, ale k športovému kupé sa viac hodili benzínové motory. Zaujímavé však boli naftové verzie Q2 so samosvorným diferenciálom typu Torsen.
Zaujal vás tento model? Premýšľate, ktorú verziu by ste si kúpili? Na bežné jazdenie už asi GT veľmi nebude. Ak ale niečo také zvažujete, asi najlepšou voľbou bude 1,9-litrové JTD. A na víkendy? Jednoznačne Busso. Okrem správneho charakteru a zvuku dostanete aj unikát v podobe jedného z posledných áut s legendárnym motorom. So 6-stupňovou manuálnou prevodovkou to bude veľmi príjemná víkendová a k tomu aj možný adept na nárast ceny. Na výber ich už nie je veľa, tak ak nejakú chcete, poponáhľajte sa.
