Brusel začína otvorene hovoriť o tom, čo bolo ešte pred pár rokmi takmer tabu. Prílišná závislosť Európy na Číny sa stáva bezpečnostným aj ekonomickým problémom. Európska komisia preto pripravuje nové pravidlá, ktoré by mohli firmám prikázať výraznú diverzifikáciu dodávateľov strategických komponentov.
Podľa internetovej stránky Financial Times chce EÚ zaviesť limity na to, aký veľký podiel kritických dielov môže firma nakupovať od jediného dodávateľa. Hovorí sa o strope približne 30 až 40 percent. Zvyšok by podniky museli zabezpečiť minimálne od troch rôznych dodávateľov, pričom by nesmeli pochádzať z tej istej krajiny.
Odpoveď na čínske limity, stačí to ale?
Nové pravidlá by sa týkali najmä sektorov chémie, priemyselných technológií či výroby strojov. Práve tieto odvetvia v posledných mesiacoch čoraz hlasnejšie upozorňujú, že ich zaplavujú lacné čínske výrobky, s ktorými európski producenti len ťažko držia krok.
Impulzom sa pritom stali aj kroky Pekingu. Čína vlani obmedzila export niektorých strategických surovín a technológií vrátane magnetov zo vzácnych zemín, čo automobilkám spôsobilo problémy. Niektoré európske výrobné linky museli dočasne zastaviť produkciu práve pre nedostatok komponentov.
Antidumpingové vyšetrovania sú zdĺhavé
Slovenský eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič chce preto podľa Financial Times znížiť obchodný deficit EÚ voči Číne, ktorý už dosahuje približne miliardu eur denne! Brusel sa zároveň snaží zabrániť tomu, aby Peking využíval obchodné vzťahy ako politickú zbraň.
EÚ preto údajne pripravuje nové clá na čínske chemické výrobky a priemyselné stroje. Tradičné antidumpingové vyšetrovania totiž podľa Bruselu trvajú príliš dlho. Celý proces môže zabrať aj dva roky a dovtedy môže byť časť európskeho priemyslu vážne poškodená alebo úplne zničená.
Dva roky stačia na likvidáciu konkrétneho odvetvia, automobilky nemajú čas
„Dnes môžete za dva roky prísť o celé odvetvie,“ cituje FT jedného z európskych predstaviteľov. Problémom je aj to, že čínske firmy dokážu absorbovať časť ciel a stále predávať lacnejšie vďaka nižším výrobným nákladom a štátnym podporám.
Brusel zároveň priznáva, že nejde výlučne o Čínu. Niektoré strategické suroviny sú totiž koncentrované prakticky len v niekoľkých krajinách. Ako príklad spomína hélium z USA a Kataru alebo kobalt z Konga a Indonézie. Cieľom preto nie je len oslabiť vplyv Pekingu, ale všeobecne znížiť riziko závislosti od jedného regiónu.
Má sa Európa kam obrátiť?
EÚ chce viac využívať sieť obchodných dohôd s viac ako 70 krajinami a budovať nové dodávateľské reťazce mimo Číny. Súčasťou stratégie môže byť aj tvrdší prístup v prípade ocele. Únia už skôr navrhla zvýšenie ciel na oceľ až na 50 percent a zároveň zníženie bezcolných kvót.
Zaujímavé je, že Brusel otvorene priznáva aj politický rozmer celej veci. Podľa jedného z predstaviteľov prudké reakcie exportných krajín dokazujú, že ochranné opatrenia môžu byť skutočne účinné. Inými slovami: ak sa Peking sťažuje, pravdepodobne to funguje.
zdroj: FT
