Ako môžu zadné svetlá vytvárať prítlak?
Základná myšlienka spočíva v možnosti meniť polohu svetelných modulov voči okolitej karosérii. Ich pohybom by sa menil spôsob, akým vzduch obteká zadnú časť vozidla a oddeľuje sa od karosérie.
Pri vysokých rýchlostiach zohráva významnú úlohu aj relatívne malá zmena tvaru alebo polohy aerodynamických prvkov. Vhodne navrhnuté pohyblivé moduly by tak mohli ovplyvniť tlakové pomery za vozidlom a prispieť k vytváraniu prítlaku na zadnú nápravu.
Prítlak pritom zvyšuje zaťaženie pneumatík bez zodpovedajúceho nárastu hmotnosti automobilu. Výsledkom môže byť lepšia priľnavosť pri prejazde rýchlymi zákrutami a stabilnejšie správanie vozidla.
Treba však rozlišovať medzi samotným vytváraním prítlaku a usmerňovaním prúdenia vzduchu. Nie každá zmena prúdenia automaticky znamená vyšší prítlak. Výsledný účinok závisí od tvaru celej zadnej časti karosérie a vzájomného pôsobenia jednotlivých aerodynamických prvkov.
V čom je rozdiel oproti aktívnemu zadnému krídlu?
Aktívne zadné krídla dnes využíva viacero výrobcov výkonných automobilov. Ich princíp je pomerne jednoduchý. Pri vyšších rýchlostiach alebo počas brzdenia menia svoju polohu, aby zvýšili prítlak, prípadne aerodynamický odpor.
Ferrari však v patentovej koncepcii skúma možnosť integrovať pohyblivé aerodynamické prvky priamo do zadných svetiel. Potenciálnou výhodou je využitie priestoru, ktorý už automobil potrebuje na umiestnenie povinného osvetlenia. Konštruktéri by tak mohli získať ďalší nástroj na ovplyvňovanie aerodynamiky bez potreby pridávať výrazné samostatné prvky na karosériu. Takéto riešenie však pravdepodobne nenahradí klasické zadné krídlo. Skôr by mohlo dopĺňať ostatné aktívne aerodynamické systémy a umožňovať jemnejšie riadenie prúdenia vzduchu.
Ferrari F80 ukazuje, kam sa aktívna aerodynamika posunula
Dobrým príkladom súčasného prístupu Ferrari je hyperšport Ferrari F80. Ten využíva rozsiahly systém aktívnej aerodynamiky vrátane pohyblivého zadného krídla, ktoré spolupracuje s ďalšími prvkami karosérie.
Ferrari pri modeli F80 uvádza maximálny prítlak približne 1 050 kg pri rýchlosti 250 km/h. Z toho približne 590 kg pripadá na zadnú nápravu. Ide o výsledok celého aerodynamického systému, nielen samotného zadného krídla.
Podobným smerom sa vydávajú aj ďalšie automobilky. McLaren využíva aktívne zadné aerodynamické prvky, zatiaľ čo Lamborghini pri niektorých modeloch pracuje aj s riadeným prúdením vzduchu cez vnútorné kanály karosérie. Ferrari by prostredníctvom pohyblivých zadných svetiel mohlo posunúť integráciu aktívnej aerodynamiky ešte ďalej. Namiesto samostatného aerodynamického komponentu by sa súčasťou systému stal prvok, ktorý má na automobile úplne inú primárnu funkciu.
Najzaujímavejšie je nezávislé ovládanie ľavej a pravej strany
Svetelné moduly na ľavej a pravej strane vozidla by sa mohli pohybovať nezávisle od seba. To znamená, že automobil by teoreticky dokázal vytvárať rozdielne aerodynamické zaťaženie na oboch stranách zadnej nápravy. Takéto riešenie by mohlo pomáhať pri stabilizácii vozidla počas prejazdu zákrutami.
Ferrari opisuje aj alternatívne usporiadanie, pri ktorom sa svetelný modul nachádza v aerodynamickom kanáli medzi horným prvkom karosérie a zadným difúzorom. Jeho pohybom by sa menil prierez kanála a tým aj prúdenie vzduchu.
Najväčšou prekážkou môže byť homologizácia
Technicky zaujímavé riešenie musí spĺňať aj predpisy pre osvetlenie vozidiel. Zadné svetlá majú stanovené požiadavky na viditeľnosť, umiestnenie, farbu a svetelnú intenzitu.
Pri pohyblivých moduloch by preto konštruktéri museli zabezpečiť, aby svetlá plnili svoju zákonom požadovanú funkciu vo všetkých povolených prevádzkových polohách. Dôležitá by bola aj spoľahlivosť mechanizmu a bezpečné správanie systému pri jeho poruche.
Dostanú pohyblivé svetlá aj sériové Ferrari?
Ferrari nie je jedinou automobilkou, ktorá skúma prepojenie osvetlenia a aktívnej aerodynamiky. Podobnú oblasť riešil aj Lotus, ktorý patentovo opísal pohyblivé aerodynamické prvky s integrovaným osvetlením.
Rozdiel spočíva v tom, že Ferrari chce využiť samotný svetelný modul ako aktívnu súčasť aerodynamického systému. Ak by sa riešenie dostalo do výroby, zadné svetlá by mohli ovplyvňovať nielen vzhľad automobilu, ale aj jeho jazdné vlastnosti vo vysokých rýchlostiach.
Zdroj: ferrari
