Kde stoja prvé fixné radary?
V médiách sa zatiaľ objavili dve konkrétne lokality. Prvý radar je na bratislavskej diaľnici D2 pri odpočívadle Jarovce smerom do Petržalky. Druhý ste videli na Hlbokej ulici v Trnave. Pri oboch následne informovali o testovacom režime.
Staršie mapy so stovkami bodov neukazujú hotovú sieť radarov. Zachytávajú predchádzajúce návrhy, preto ich nemožno považovať za potvrdený zoznam osadených zariadení.
Ministerstvo úplný zoznam nezverejnilo
Ministerstvo vnútra zatiaľ nezverejnilo úplný ani aktuálny zoznam miest, na ktorých už nové radary stoja. Jarovce a Trnava sa dostali na verejnosť cez fotografie, videá a následné otázky médií. Rezort potom potvrdil, že zariadenia skúša.
Ministerstvo už skôr upozorňovalo, že zoznam, ktorý sa šíril internetom, nepredstavuje konečný prehľad radarov. Pri tvorbe staršieho návrhu lokalít štát vychádzal z nehodovosti. Rezort zároveň sľuboval, že presné miesta oznámi vopred spolu s políciou. Kompletná oficiálna mapa aktuálne osadených bodov však stále chýba.
Posielajú už pokuty domov?
Štát zatiaľ nepotvrdil, že radary pri Jarovciach a v Trnave už rozosielajú pokuty. Ministerstvo hovorí o testovacom režime. Zariadenia teda môžu merať rýchlosť a vytvárať záznamy, no samotné meranie ešte nedokazuje, že polícia z neho automaticky začne priestupkové konanie.
Rezort ani polícia verejne neoznámili dátum začiatku ostrej prevádzky. Neodpovedali jednoznačne ani na otázku, či už niektorému vodičovi prišla pokuta priamo z týchto dvoch zariadení.
Ukáže nové radary Waze?
Niektoré médiá tvrdia, že Waze už na nové zariadenia upozorňuje. Databáza sa však môže priebežne meniť.
Waze využíva komunitné hlásenia a kontrolu mapových editorov. Označenie radaru v aplikácii preto nepotvrdzuje jeho ostrú prevádzku. Waze môže evidovať aj dočasne nefunkčné zariadenie alebo momentálne prázdnu schránku, do ktorej možno merač neskôr vložiť.
Namiesto celej siete zatiaľ dva známe body
Ako sme informovali už v júni, pôvodný harmonogram bol podstatne ambicióznejší. Štát plánoval osadiť 279 zariadení najneskôr do 30. júna 2026. Nové radary mali kontrolovať nielen okamžitú či priemernú rýchlosť, ale podľa typu zariadenia aj prejazd na červenú alebo nerešpektovanie značky STOP.
Plán zabrzdilo verejné obstarávanie. Úrad pre verejné obstarávanie našiel v súťaži neúplný a miestami rozporný opis predmetu zákazky, nejasné hodnotiace kritériá, nedostatočne upravenú lehotu a nejednoznačné požiadavky na praktickú skúšku riešenia. Ministerstvo zistenia akceptovalo a avizovalo ďalší postup v súlade so zákonom.
Okolo prvých fixných radarov však visí oveľa vážnejší otáznik. Slovensko montuje na cesty zariadenia ruskej výroby, ktoré dokážu zbierať evidenčné čísla, fotografie aj údaje o pohybe vozidiel. Môže mať Rusko cez tieto radary prístup k citlivým dátam? Prečo štát vôbec pripustil takéto riziko? Odpoveď prinesieme v nasledujúcom článku.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
