O budúcich modeloch rozhodne účet z fabriky
Volkswagen Group plánuje do konca roka 2028 znížiť náklady naprieč značkami o 20 %. Koncern zároveň chce prispôsobiť výrobné kapacity dopytu, ktorý už nedosahuje úroveň spred pandémie. Kým pôvodne dokázal ročne vyrobiť približne 12 miliónov áut, po dokončení škrtov má kapacita klesnúť na približne 9 miliónov vozidiel.
Vedenie preto plánuje prideľovať nové modely predovšetkým najkonkurencieschopnejším závodom. Koncernový šéf výroby, Christian Vollmer, podľa nemeckých médií vysvetlil, že finančné oddelenie bude závody posudzovať bez ohľadu na záujmy jednotlivých značiek.
Novým meradlom majú byť priemerné náklady fabriky najviac 3 000 € na jedno vyrobené auto. Koncernový priemer momentálne dosahuje približne 4 000 €. Nemecké závody síce počas roka 2025 znížili náklady o viac ako 20 %, napriek tomu zaostávajú za fabrikami na Slovensku, v Česku a Maďarsku.
Kvasiny vyrábajú auto približne za 2 000 €
České závody značky Škoda už priemerný cieľ 3 000 € spĺňajú. Kvasiny ho podľa medializovaných interných údajov podliezajú približne o tretinu. Samotná fabrika teda minie na výrobu jedného auta okolo 2 000 €. Nemecký Zwickau sa ešte len približuje k hranici 4 000 €, zatiaľ čo pri Hannoveri sa spomínajú dokonca päťciferné náklady. Tento údaj ovplyvňujú mzdy, energie, údržba, automatizácia, počet zmien aj využitie liniek. Kvasinám preto nepomáhajú iba české mzdy.
Keď fabrika vyrába naplno, rozpočíta fixné náklady medzi väčší počet áut. Prázdna hala zostáva drahá aj v krajine s nízkymi mzdami. Kvasiny preto nechráni iba cena pracovnej hodiny, ale predovšetkým kombinácia vysokého výkonu, žiadaných modelov a plného využitia kapacity.
Cudzinci náklady neznížia, no fabrika vo výsledku zarobí viac
Bratislavský Volkswagen patrí podľa interných porovnaní tiež medzi najkonkurencieschopnejšie závody koncernu. Priemerný hrubý mesačný príjem zamestnancov mimo manažmentu dosiahol 3 123 €. Na slovenské pomery preto rozhodne nejde o fabriku, ktorá by ľuďom platila minimálnu mzdu.
Rozdiel oproti Nemecku však zostáva výrazný. Priemerné náklady zamestnávateľa na jednu pracovnú hodinu dosiahli v roku 2025 na Slovensku aj v Česku približne 19,80 €. V Nemecku sa pohybovali okolo 45 €.
V bratislavskom závode a u externých dodávateľov pracujú aj zamestnanci z tretích krajín. Automobilka nezverejňuje presné rozdelenie podľa národností, preto nemožno zodpovedne tvrdiť, akú časť tvoria napr. Indovia alebo iní Ázijci. Personálna agentúra spolupracujúca s Volkswagenom uvádza na projekte 712 pracovníkov a nábor zo Slovenska, Maďarska, Ukrajiny, Moldavska či Uzbekistanu.
Samotný Volkswagen potvrdzuje používanie tlmočníkov, jazykových kurzov a pomoc zahraničným pracovníkom s ubytovaním, úradmi a pracovnými povoleniami. To všetko niečo stojí. Navyše agentúrny pracovník musí mať podľa slovenských pravidiel najmenej rovnako priaznivé mzdové podmienky ako porovnateľný kmeňový zamestnanec. Firma platí aj províziu agentúre, dopravu či ďalšie služby.
Zahraniční pracovníci preto nemusia znížiť náklady. Ich najväčšou výhodou je dostupnosť. Pomáhajú obsadiť zmeny, obmedziť nadčasy a zabrániť situácii, keď nedostatok ľudí spomalí celú linku. Jedno neobsadené miesto dokáže predražiť výrobu podstatne viac než mzda človeka, ktorý na ňom chýba.
Bratislavu chráni aj výrobná gymnastika
Slovenská fabrika má ešte jednu silnú kartu. Pod jednou strechou vyrába autá štyroch značiek – Volkswagen, Audi, Porsche a Škoda. Z liniek schádzajú Touareg, Passat, Superb, Audi Q7 a Q8 aj viaceré verzie Porsche Cayenne.
Závod navyše kombinuje spaľovacie motory, plug-in hybridy a plne elektrický Cayenne. Dokáže teda reagovať na zmeny dopytu bez toho, aby všetko stavil na jediný druh pohonu. Bratislavu preto nechráni iba slovenská výplatná páska. Dôležitejšie sú vysoké využitie kapacity, skúsenosti s technicky náročnými autami, flexibilita liniek a modely, ktoré zákazníci stále kupujú.
Práve slabý záujem o niektoré plne elektrické modely dnes trápi nemecké závody, ktoré koncern nákladne prestaval na výhradne elektrickú výrobu.
FOTO: ilustračné
