Zákerný oxid uhoľnatý

Kľúčik v bunde alebo nohaviciach, stačí stlačiť „gombík“ a ísť. Motor je však nutné po jazde aj vypnúť. Z dôvodu zvyku, že úkon otočenia kľúča v spínacej skrinke je pasé, ľudia často motor zabudnú vypnúť úplne. Emisie jedovatého CO v uzavretých priestoroch môžu spôsobiť smrť otrávením. Jasné, prípad sa vzťahuje na USA, to isté sa môže stať aj „u nás doma.“ 

Oxid uhoľnatý (CO) je bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, bežne známy ako „tichý zabijak“. Je vypúšťaný ako produkt spaľovania z priemyselných pecí, kotlov, motorov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá. Toxický účinok sa objaví pri inhalácii CO, kedy sa absorbuje v krvi na hemoglobíne a vytvorí tak molekuly karboxyhemoglobínu, ktoré postupne znižujú schopnosť krvi okysličovať tkanivá. Ak koncentrácia CO prekročí 200 ppm, objavia sa prvé symptómy otravy. Zdroj: blog.meratex.sk  

Bezkľúčový štart motora je v USA sériovou položkou v takmer polovici všetkých novopredaných áut. Podľa New York Times vodiči často odparkujú auto v garáži a neuvedomia si, že motor beží. O to viac im „nepomáhajú“ ani tiché motory súčasných áut, ktoré na voľnobehu bežia veľmi ticho. Motor si pradie voľnobežnú pesničku a vypúšťa do uzatvoreného priestoru jedovatý oxid uhoľnatý. Ten sa šíri naprieč celým domom (garáž je v USA väčšinou súčasťou domu) a dokáže otráviť obyvateľov.

Menej komfortné, ale v určitých ohľadoch bezpečnejšie riešenie starej školy.

Automatické vypnutie motora

Preto je potrebná „záchrana“ v podobe systémov, ktoré by varovali pred nevypnutým zapaľovaním. Niektoré autá to majú, iné nie. Do úvahy prichádza aj automatické vypnutie motora. Americká NHTSA navrhuje legislatívne opatrenie, ktoré by výrobcom áut prikazovalo bezpečnostný prvok použiť, či už v podobe varovania alebo vypnutia zapaľovania. Väčšina automobiliek sa s návrhom NHTSA nestotožňuje. Avšak jedným z „priekopníkov“ je v tomto smere Ford, ktorého autá automaticky vypnú motor po 30-minútovom bežaní na voľnobeh a neprítomnosti kľúča v kabíne.

Zdroj a foto: New York Times