Problém, ktorý sa netýka len jedného regiónu
Tranzitná doprava patrí k fungovaniu modernej krajiny. Problém vzniká vtedy, keď nemá rozumnú cestu, ktorou by prechádzala a „neškodila“. Na Slovensku dnes množstvo miest supluje funkciu obchvatov, ktoré nikdy nevznikli. Kamióny aj osobné autá prechádzajú cez obytné zóny, stoja v kolónach a zhoršujú kvalitu prostredia, v ktorom ľudia žijú. Obchvaty pritom nepredstavujú nadštandard, ale úplný základ modernej infraštruktúry.
Regióny, kde sa na riešenie čaká roky
V Trenčianskom kraji patrí medzi najväčšie problémy spojenie medzi Trenčínom a Prievidzou, ktoré dlhodobo nemá kapacitnú alternatívu. Bánovce nad Bebravou síce obchvat majú, no jeho rozsah tranzit nerieši systémovo. Nováky zostávajú bez jasného riešenia a Dubnica nad Váhom pravidelne vytvára lievikový efekt. Križovatka v Trenčianskej Teplej ukazuje, že čiastkové úpravy nemôžu nahradiť plnohodnotný obchvat.
Pezinok a Modra ako učebnicový príklad
Úsek Pezinok – Modra patrí k najvýraznejším príkladom zo západného Slovenska. Ranné a poobedné kolóny sú každodennou realitou a tranzitná doprava prechádza priamo cez mestá. Obchvat by zásadne zvýšil plynulosť premávky, skrátil čas cesty a znížil záťaž na miestne komunikácie. Napriek tomu ide o projekt, ktorý sa roky posúva len minimálne.
Malacky a nevyužitý potenciál D2
Výjazd z diaľnice D2 smerom na Rohožník by výrazne odľahčil Malacky. Kamióny pendlujúce medzi rohožníckym kameňolomom a bratislavskou betonárkou by nemuseli prechádzať cez mesto. Menej by sa ničili cesty a klesol by hluk aj prašnosť. Premávka by bola plynulejšia a mesto by sa zbavilo dopravy, ktorá ním len prechádza bez reálneho prínosu.
Ďalšie obchvaty, ktoré Slovensko potrebuje
Podobných miest je naprieč krajinou viac:
- Šamorín
- Sereď
- Prievidza
- Sabinov
- Snina
Ide o mestá s rôznou rozlohou, no s rovnakým problémom – doprava prechádza tadiaľ, kadiaľ by už dávno nemala.
Stavbu obchvatov nemožno odkladať!
Postaviť kvalitný obchvat pôsobí na prvý pohľad ako zdĺhavé, technicky náročné a drahé riešenie. Práve preto sa často odsúva. Čím skôr sa však obchvat postaví, tým skôr sa prestanú ničiť cesty vedúce stredom miest a obcí. Každý rok odkladu znamená ďalšie poškodenie komunikácií, ktoré na tranzitnú dopravu nikdy neboli určené.
Slovenská realita je ešte horšia!
Na Slovensku však nenastáva ani jeden z dvoch logických scenárov. Nevybuduje sa obchvat a ani sa neudržiavajú mestské cesty, ktoré suplujú jeho funkciu. Cesty sa nechávajú postupne degradovať až do havarijného stavu. V prípade mostov sa čaká, kým definitívne nespadnú.
Uzávery ako dôsledok zanedbávania
Výsledkom sú náhle uzávery a neprimerane dlhé obchádzky, ktoré ešte viac zaťažujú okolité obce a cesty nižších tried. Doprava sa presúva tam, kde na ňu infraštruktúra vôbec nie je pripravená. Problém sa tak len presúva, násobí a predražuje.
Prečo sa výstavba obchvatov nehýbe?
Dôvody sa opakujú pri každom projekte. Zdĺhavé povoľovania, odvolania, výkupy pozemkov či verejné obstarávania sa stali štandardným odôvodnením. Problém však nespočíva v tom, že tieto prekážky existujú, ale v tom, že sa ich štátu dlhodobo nedarí riešiť systémovo a v primeraných lehotách.
Veľké stavby nestačia
Slovensko sa dokáže tešiť z veľkých projektov, ako sú diaľničné tunely či nové úseky hlavných ťahov. Pre kvalitu života v mestách však majú obchvaty často ešte väčší význam. Bez nich zostanú regióny preťažené dopravou a každodenné kolóny budú pokračovať.
Bez rozhodnutí sa nič nezmení
Obchvaty nie sú len otázkou komfortu, ale aj bezpečnosti, zdravia obyvateľov a plynulosti premávky. Potrebujú jasné priority, reálne termíny a rozhodnutia, ktoré sa nebudú donekonečna posúvať. Bez toho budú mestá aj naďalej znášať dôsledky tranzitu, ktorý pre ne nemá reálny priamy prínos.
Obrázok na titulku nie je reálna fotografia, ale počítačom vytvorená ilustrácia.
