Originálne preteky sa v rokoch 1937 a 1938 jazdili na stokilometrovom okruhu Bratislava – Malacky – Baba – Pezinok – Bratislava na päť kôl. Trať tvorili bežné cesty, vtedy len zriedka pokryté asfaltom, na niektorých miestach boli dláždené večne šmykľavými mačacími hlavami, no väčšina mala nespevnený povrch. Štartovalo sa na Šafárikovom námestí, pred budovou usporiadateľa, Slovenského motoklubu.

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 30 obrázkov

Horský prechod Baba, cesty pod Malými Karpatami aj Záhorím zostali súčasťou trasy aj dnes, rovnako ako Bratislava, len miesto štartu a cieľa sa presunulo na Hviezdoslavovo námestie. Tento rok ale organizátori pridali k hlavnému programu prológ so štartom v Tatranskej Lomnici. Účastníci si tak mohli vychutnať jazdu pod Vysokými aj Nízkymi Tatrami, Štiavnickými vrchmi, či ďalšími malebnými zákutiami Slovenska.

Prvý ročník pôvodných pretekov vyhral Ján Kubíček na automobile Bugatti s transplantovaným motorom Ford, ktorý dosiahol čas 5 hodín, 12 minút a 3 sekundy. Dosiahnutý priemer takmer 100 km/h je s ohľadom na stav vtedajších ciest viac než obdivuhodný. Len o čosi pomalší bol víťaz kategórie motocyklov Jindřich Kostlivec, keď so svojim pollitrovým BMW prišiel do cieľa za 5 hodín, 25 minút a 22 sekúnd. 

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 48 obrázkov

Dnes už rýchlosť nie je prvoradá, dôležitá je presnosť príjazdu do časovej kontroly, či do cieľa etapy. Tá prvá, spomenutý prológ, končila vo štvrtok poobede na Hviezdoslavovom námestí, kde vozidlá ostali až do piatkového štartu hlavnej časti, teda jazdy po stopách originálnych pretekov. Jej súčasťou bola aj špeciálna skúška na Pezinskú Babu, pozostávajúca z dvoch jázd, s cieľom dosiahnuť čo najmenší rozdiel časov medzi nimi.

Súťaže sa zúčastnilo necelých päťdesiat posádok s automobilmi niekdajšej československej proveniencie, napríklad Aero, Walter, Tatra, či Škoda, aj známych európskych značiek, vidieť sa dalo MG, Lagonda, Bentley, Bugatti, BMW, alebo Hispano Suiza. Najviac ale určite potešila účasť originálnych závodných vozidiel predvojnovej éry ako Praga Alfa, ktorá v roku 1933 vyhrala preteky 1000 míľ československých, či Z4 pripravená fabrikou na rovnaké podujatie.

Doplnkom ku hlavnej kategórii bola asi desiatka novších automobilov, vyrobených v 60-tych a 70-tych rokoch. Spomedzi nich stojí za zmienku najmä vždy nádherný Jaguar E-Type, honosné Maserati Quattroporte, či Mercedes Benz SL. V našich končinách nemohla chýbať ani Tatra 603.

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 5 obrázkov

Príjemným spestrením podujatia boli piatkové preteky 100 metrov bratislavských. Ich účastníkmi boli deti do 6 rokov, ktoré sa na trať z Hlavného na Hviezdoslavovo námestie vydali na šlapacích autíčkach. Celú tohtoročnú súťaž sprevádzala svojou prítomnosťou legendárna Slovenská strela, teda motorový vozeň radu M 290.0, ktorý v roku 1936 vyrobila pre Československé štátne dráhy Tatra Kopřivnice. Zásluhou vyspelej konštrukcie pohonu a aerodynamického tvaru nadstavby dokázala jazdiť rýchlosťou až 130 km/h, pri skúškach dokonca atakovala hranicu 150 km/h. Jazdu z Bratislavy do Prahy vďaka tomu zvládla za 4 hodiny a 18 minút, čo prekonali až vlaky jazdiace začiatkom tohto tisícročia.