Slovensko: Čo znamená 11–12 %?
Za rok 2024 polícia evidovala 11 434 dopravných nehôd. Alkohol zohral úlohu pri 1 262 z nich, teda približne pri 11 %. Tento podiel sa dlhodobo pohybuje okolo 12–13 %.
Ide o nehody, kde bol alkohol označený ako hlavná príčina. Nejde o kompletne všetky prípady, kde bol alkohol v krvi zistený.
Na Slovensku sa testuje prakticky vždy
Na Slovensku je zisťovanie alkoholu po nehode úplne bežné. Polícia štandardne vykonáva dychovú skúšku aj pri menej vážnych nehodách, napríklad pri zrážkach so zverou. To znamená, že prítomnosť alkoholu sa u nás eviduje dôsledne.
Tento fakt však automaticky neznamená, že zahraničné percentá sú nízke len preto, že by sa tam netestovalo. Vo väčšine krajín EÚ sa pri nehodách so zranením alebo podozrivých okolnostiach alkohol testuje tiež. Rozdiely existujú v metodike, nie v tom, že by sa problém systematicky ignoroval.
Ako sa určuje hlavná príčina?
Po nehode polícia určuje primárnu príčinu – teda konanie, ktoré bezprostredne viedlo ku kolízii. Modelový príklad:
- Vodič má 0,6 ‰.
- Ide 120 km/h mimo obce.
- Nezvládne zákrutu a skončí v jarku.
V takomto prípade bude hlavnou príčinou pravdepodobne neprimeraná rýchlosť, nie alkohol. Ten sa zaznamená ako zistený faktor, ale nemusí sa započítať do kategórie „nehody pod vplyvom alkoholu“.
Tento princíp platí rovnako na Slovensku, ako aj v zahraničí. Rozlišuje sa medzi:
- hlavnou príčinou,
- a prispievajúcim faktorom.
Alkohol sa do výsledného percenta započíta len vtedy, keď je označený ako primárna príčina.
Mohli by byť slovenské percentá vyššie?
Teoreticky áno. Ak by sa rátali všetky nehody, kde bol u niektorého z účastníkov zistený alkohol, bez ohľadu na to, čo bolo hlavnou príčinou – podiel by bol vyšší než približne 12 %.
Pri takejto metodike by sa slovenské čísla realisticky mohli pohybovať približne v rozmedzí 15 až 20 % všetkých nehôd.
Platilo by to aj pre zahraničie?
Ak by sme rovnakú metodiku použili v Rakúsku, Nemecku, Británii alebo kdekoľvek inde, percentá by vzrástli všade. Relatívne poradie krajín by sa zásadne nezmenilo.
Aby sa ktorákoľvek krajina dostala na hranicu 40 % alebo 50 % všetkých nehôd, muselo by platiť, že takmer každá druhá nehoda má účastníka pod vplyvom alkoholu. Taký jav by bol viditeľný aj v zdravotníckych a súdnych štatistikách. Taký obraz však dostupné európske dáta neprezentujú.
Ako sme na tom v porovnaní so zvyškom EÚ?
Pri porovnateľných policajných štatistikách sa Slovensko javí skôr v horšom svetle. Kým u nás sa podiel nehôd, kde bol alkohol označený ako hlavná príčina, pohybuje približne okolo 11 %, v mnohých porovnateľných krajinách je výrazne nižší:
- V Nemecku ide približne o 4 %,
- v Česku približne 5 %,
- v Poľsku okolo 6 %,
- v Rakúsku približne 7 %,
- v Maďarsku sa podiel pohybuje približne na úrovni 5-6 %,
- v Taliansku približne 8-9 %.
Aj keď metodiky jednotlivých štátov nie sú úplne identické, rozdiel je natoľko výrazný, že ho nemožno vysvetliť len štatistickými nuansami. Slovensko sa tak pri tomto ukazovateli pohybuje nad európskym priemerom, pri niektorých porovnaniach dokonca na dvojnásobku.
Je na mieste uvažovať o zmiernení legislatívy?
Pri pohľade na tieto čísla sa otázka zavedenia tolerancie 0,5 promile na Slovensku javí problematicky. Často sa argumentuje tým, že v krajinách toleranciou 0,5 promile sa do štatistík zapisujú najmä vodiči tesne nad hranicou – napríklad s 0,6 alebo 0,7 promile.
Dáta však ukazujú, že realita je iná. Napríklad v Rakúsku podľa analýzy Kuratoria für Verkehrssicherheit tvorili vodiči s hodnotou 0,5-0,8 promile len približne 10,3 % nehôd pod vplyvom alkoholu. Podstatne väčšiu časť predstavovali vodiči s výrazne vyššími hladinami alkoholu. Približne 18,5 % spadalo do pásma 1,2-1,6 promile a až 33,9 % malo viac než 1,6 promile. Inými slovami, viac než polovicu nehôd pod vplyvom alkoholu spôsobujú vodiči s viac ako 1,2 promile, teda v stave výraznej intoxikácie.
Podobný obraz naznačujú aj slovenské policajné štatistiky. Podľa dopravnej polície má takmer polovica odhalených vodičov viac než jedno promile, čo už predstavuje trestný čin.
V tomto kontexte preto otázka neznie: „Malo by Slovensko legislatívu zmierňovať?“ Percentuálny podiel nehôd pod vplyvom alkoholu jednoznačne nehrá v náš prospech.
Otázka znie: „Mali by ostatné krajiny EÚ uvažovať o prísnejších pravidlách?“ Pretože ak už v zahraničí niekoho chytia, z väčšej časti nejde o vodičov, ktorí vypili dva poháre vína, ale o vodičov, ktorí šoférujú s extrémne vysokými hodnotami alkoholu v krvi.
FOTO: ilustračné
