Nebudem sa hrať na vševedka. Jedno ale viem. Pred približne dvoma týždňami definitívne schválili novelu o registračných poplatkoch. Zvýhodnené budú staršie vozidla, vďaka koeficientu veku. To dáva priestor pre import jazdeniek z rôznych európskych trhov. Dnešný článok je tak trochu vlastné rozprávanie, keďže som tým už sám prešiel.

Dobré auto stojí aj za hranicami značnú sumu. Nečakajte vždy pečené holuby. Na fotkách vie byť všetko krajšie...

Pár rokov naspäť, tesne po zavedení prvej registračnej dane, ma okolnosti prinútili kúpiť náhradu za moje nabúrané auto. Voľba bola jasná. Zohnať také isté viac-menej u nás raritné auto. To bolo prakticky nemožné a keď aj nejaké vyskočilo, tak to bol polovrak za nekresťanské peniaze. Takže som sedel denno-denne na internete a hľadal nejaké auto, ktoré by mi vyhovovalo. Či už na bazárových portáloch, alebo na fankluboch. Samozrejme, to začínalo takto: maximálna možná výbava, čierna farba, šíber, xenóny, málo kilometrov atď... Po dvoch mesiacoch zúfalstva sa kritériá zmenili. Výbava nerozhodovala, farba mohla byť hocijaká (okrem striebornej), ale musel to byť privátny inzerát. Po čase konečne vyskočilo na internete auto za prijateľné peniaze v Nemecku. Takže nasledovala komunikácia v angličtine, v lámanej ruštine, keďže po nemecky neviem ani ceknúť. Človek, ktorý to predával, nepovedal o aute celú pravdu. Samozrejme, to sa dalo čakať. Ale vyhovovalo mojim kritériám a nakoniec som ho kúpil. Prakticky som kúpil prvé auto, čo som videl. V podstate som za hranice s inou možnosťou nešiel.

To, že auto ma vyššie hodnoty laku na niektorých dieloch, ešte neznamená, že je zlé. Nájsť nešuchnuté auto v dnešnej dobe je takmer nemožné. Horšie je, ak sú prevárané, alebo vyťahované nosné časti.

Čo som tým chcel povedať? Druh auta, ktorý som zháňal, nie je ani v Nemecku bežným. Vo videu je však iný prípad. Chlapík sa živí kupovaním a následným importom áut do postsocialistických krajín. Hľadal BMW E39 530i. Najlepšie v tmavej farbe v M-pakete. Prešli niekoľko áut a spravili kvantum kilometrov. Ani jedno z vozidiel na naše pomery nestálo málo. Podarilo sa nakúpiť až na štvrtý, či piaty pokus. Video je síce dlhé, ale trochu vás uvedie do problematiky kúpy ojazdeného auta. Chlapíci znázorňujú na autách všeobecné nedostatky, ktoré vám pomôžu pri utvorení si názoru na dané auto. Nemusíte ani veľmi rozumieť po rusky, aby ste vedeli, čo na jazdených autách nesedí. Jednou výhodou je merač hrúbky laku, striekané auto skúsené oko znalca dokáže hneď rozoznať.

Ako to ale vyzerá reálne? Budem vychádzať z reálneho príkladu. Keďže je vo videu E39, tak auto meniť nebudeme. U nás sa tieto bavoráky po modernizácii pohybujú od 3500 eur. S rôznymi chybami častokrát aj za menej. Za lepšie autá pýtajú 5500 € a viac. Potom tu je level expert, keď pýtajú kolosálne sumy. Práve spomínaných 5500 eur je suma, za ktorú sa dá kúpiť zachovalá E39 aj v Nemecku. Ale nie hneď prvá, na ktorú sa pozriete. Samozrejme, ak nemáte šťastie.

Cestu a kúpu auta v zahraničí si je potrebné poriadne zvážiť. Je iné, keď to robíte na kšeft, a viete sa v tom pohybovať, a iné ak to robíte pre seba a prvýkrát...

Pre tých, ktorí ešte v živote auto v zahraničí nekupovali, mám malé zhrnutie. Už keď si auto na internete nájdete, vyhliadnite si ich po ceste viac, hoci aj za cenu zníženia vlastných nárokov. Na starom aute sa dá čokoľvek upraviť, alebo doladiť. Nezabúdajte na to, že k autu sa musíte nejako dostať. Máte možnosť ísť vlakom, organizovaným stopom, alebo na aute so známym. Posledný spôsob je síce asi najdrahší, ale najrozumnejší a najkomfortnejší. Najlepšie je doraziť k prvému autu za včas rána, kedy si ho môžete pozrieť za denného svetla. Cez víkend nevybavíte žiadne prevozné značky. Takže musíte ísť počas pracovných dní. Pripravte sa aj na to, že možno budete musieť niekde prespať. Čiže opäť náklady naviac.

 

Našli ste si auto, je dobré. Rozhodnete sa ho kúpiť. Vyplatíte dohodnutú sumu a idete na úrad auto odhlásiť. Zaplatíte poplatok, vydajú vám prevozné značky. Keď odchádzate z úradu, pristúpia k vám cudzinci (Turek, Rumun atď.), že či im auto rovno nepredáte. To sa mi osobne v Nemecku stalo...

 

U nás vás čaká ďalšia nekonečná úradničina. Potrebujete preklady techničáku, potrebujete ísť na okresný úrad pre cestnú dopravu (OÚpCD), TK+EK+KO, potom opäť na OÚpCD a na dopravný inšpektorát, kde dostanete značky. Následne ste povinný vykonať opäť administratívnu TK+EK. Zhruba keď si to spočítate, dovoz ojazdeného auta vás vyjde pri základnej taxe nejakých 350 eur za poplatky u nás, nejakých 150 eur poplatky v Nemecku + cesta + strávený čas. Ak sa rozhodnete pre auto zo Švajčiarska, musíte platiť clo.

 

Oplatí sa to vtedy, ak máte dobrý zdroj na autá alebo známych. Prípadne idete viacerí a pritiahnete viac áut a zároveň to beriete formou výletu.