Matej Homola je od leta 2019 ambasádor známej značky OMV a špeciálne výkonných palív Maxx Motion.


Si čerstvý inžinier. Máš nejaké plány, čo robiť s titulom? Povedzme začať podnikať? 

Ja som vedel od strednej, že by som chcel mať ten titul a pokračovať v štúdiu v angličtine. Študoval som bilingválne gymnázium a vedel som, že chcem taký ten vankúš do života, takú istotu. Neviem čo sa v budúcnosti môže stať. Máme rodinnú firmu, prevádzkujeme Race Taxi a Race School. O to sa starám ja. Do budúcna by som chcel začať predávať obrandované veci (merčendajs), s ktorým som už vlastne v minulosti začal, len som mal veľa starostí so školou a pretekaním. Takže aj tomu by som sa rád povenoval.

Počas vysokej školy si sa stával slávnejší a slávnejší. Iste sa stalo, že ťa v škole spoznali. Ako sa chovali spolužiaci? Mal si u profesor nejakú protekciu?

 

Áno aj na štátniciach to o mne vedeli všetci v škole, aj porota, či ako sa volajú.

 

Dali ti aj niečo zadarmo?

 

Nič zásadné, no našťastie som si vytiahol dobré otázky, takže nebolo treba pomáhať. Nebolo to vôbec zadarmo.

 

Časovo si to mal isto náročné. Stalo sa ti, že počas pretekárskeho víkendu si sa učil na skúšky?

 

Väčšinou počas cestovania. Raz sa mi stalo, že na maturitu som sa učil aj počas víkendu na Sicílii, alebo v Salzburgu. To tam bol aj môj mechanik a zároveň spolužiak, tak sme sa učili spolu. Ale aj tak som sa do toho veľmi nepozrel. Vždy sa jednoducho sústredím na pretekanie.

 

Ako si pretekár nájde v nabitom programe čas zháňať frajerku? Alebo ste na sebe jednoducho natrafili?

 

To tak prišlo no. Ono je to v mojom prípade iné ako napríklad pri sériách ako F1, kde majú 21 pretekov. Je to mylná predstava, že som stále preč. To nie, takže našiel som si čas aj na toto. :)

 

Rozmýšľal si už niekedy, kedy by bol správny čas na svadbu, prípadne rozšíriť rod Homolovcov?

 

To má ešte naozaj čas, fakt.

Túto sezónu v TCR Europe rezonoval prípad Dušana Borkoviča, ktorého vylúčili zo šampionátu. Ako si sa na to pozeral ty ako jeho tímový kolega?

 

Ono sa to zbehlo celé veľmi rýchlo. Vtedy mi povedal iba pár viet a odišiel. Dušan je ale naozaj dobrý človek. Viacerí z vonkajšieho sveta ho dobre nepoznajú. On mal v minulosti veľa nehôd. Tento rok aj do mňa raz nabúral a za to sa mi ospravedlnil. Dal si na tento rok predsavzatie, že chce jazdiť pekne, čisto a nechce mať tak veľa kontaktov. Aj to tak bolo, snažil sa, no práve do neho začali narážať. V SPA aj na Red Bull Ringu bol vystrelený z trate a prišla do neho tá zlosť. To už tam začal driapať dvere a dokonca aj zlého jazdca, lebo ani nevedel, ktorý ho vybúral. A tým, že mal podmienku z minulého roka, bol jeho osud spečatený.

 

Mal si aj ty chuť niekoho udrieť?

 

Hej, jasné. Veľakrát. Ale teraz už ani nie, lebo je tam tak veľa kontaktov, že to už ani neriešim. Nevieš proste ani kto do teba nabúral. V minulosti boli konflikty aj s takými väčšími jazdcami.

 

Z minulosti je práve známy aj tvoj “vzťah” s Pepem a Oriolom. Aké to bolo vtedy? Ako riešiš situáciu, kedy sa v pretekoch stane kontakt, ktorý je naozaj nefér?

 

Vždy, keď ma niekto vystrelí a vrátim sa za neho, tak je náročné ho predbehnúť čisto. Aj jeho obrana je veľmi agresívna, takže to už po dobrom nepôjde. A s Pepem to bol práve Oriola, ktorý po pretekoch do mňa nabúral. Celý tím potom riešil čo sa s tým dá robiť. Zistili, že to je na odobratie licencie. No zaúradovala politika a nezačalo sa to ani riešiť. Stewardi sa na to nechceli ani len pozrieť a bola tam neskutočne dusná atmosféra. Život nie je vždy fér.

 

Keď si na prvom mieste, napr. Portugalsko 2018, ako sa vyrovnávaš s tlakom, ktorý na teba vyvíja protivník?

 

Treba si vždy uvedomiť aká je to trať. Vila Real je mestská trať na ktorej je nemožné predbiehať. Jediná šanca je cez takzvaný Joker Lap (druhý, pomalší variant trate, ktorý musí pilot aspoň raz za preteky absolvovať pozn. red.). Vedel som, že musím zajazdiť ozaj dobré kolo, lebo ja som išiel do Jokeru prvý a Yvan Muller (pilot na druhom mieste pozn. red.) ostal na trati. Vtedy som naozaj zajazdil kolo môjho života, to povedali aj komentátori. Po vrátení na trať sa treba maximálne sústrediť, nesmie spraviť ani drobnú chybu. Je to vec, ktorá sa nedá vysvetliť ani popísať. A na okruhoch, kde sa predbiehať dá, je dôležité rozmýšľať. Aké zákruty nasledujú a jednoducho mu ten život čo najviac znepríjemniť.

Keď si sa vrátil na trať pred Yvana Mullera aj si si nejako zakričal do vysielačky?

 

Nie nie, ja mám celkovo rád ticho počas pretekov. Až po pretekoch som sa naozaj vykričal do rádia.

 

Aký je tvoj ďalší pretekársky sen? Možno aj taký aktuálny. Návrat do WTCR? Či už DTM, alebo autá kategórie GT3?

 

Je to o kontaktoch. V autách TCR kontakty už mám, je tam potenciál ísť znova do sveta, ale je to veľmi komplikované. Sú tam továrenskí jazdci, ktorých si automobilky ťahajú z iných sérii, kvôli ich jazdeckým profilom. Tomu je veľmi ťažké sa vyrovnať. No ísť jazdiť GTčka, alebo DTM, to by bolo extrémne náročné.

 

Najhoršie auto s ktorým pretekal? A myslím, že odpoveď bude začínať na P…

 

Heej, ale vyslovene ako najhoršie by som ho neoznačil. Tak predsa vyhral som s ním, ale no, nebolo dobré.

A nepociťoval si v tvojom bývalom tíme určité znevýhodňovanie? Predsa len, bol to belgický tím, ktorý mal pod palcom francúzsky Peugeot a mal tam aj jazdca Aureliena Comteho.

 

Hej, ja som si to tak aj spájal. Videl som, že jemu sa omnoho viac venujú, ale nemohol som s tým nič robiť. Je to celé pravda, ale on bol jednoducho tímová jednotka. O to viac rád som, že hlavne na začiatkoch sezóny som bol pred ním. A na najnáročnejších okruhoch Nürburgring a Villa Real som ho naozaj nabil. No potom prišli víkendy, kde to bolo až nelogické, že on kvalifikáciu vyhral a ja som bol na 20. mieste.

 

Ktorý je najhorší okruh, na ktorom si kedy jazdil?

 

Teraz, keď som komentoval Formulu 1, tak tam bolo Sochi. A to som spomínal, že ten okruh je dosť o ničom. Potom na Zandvoorte sa mi nedarilo, možno ten by som tiež vedel povedať. Len veľa krát som to mal tak, že jeden rok sa mi na okruhu nedarilo, ale potom na ďalší rok sa mi darilo a začal som ho mať zrazu rád. No to Sochi bolo fakt zlé. Treba však povedať, že na každom okruhu som rád.

 

Ktorý rok tvojej pretekárskej kariéry, bol podľa teba tvoj najsilnejší, aj keď ten titul neprišiel?

 

Motoršport má veľa faktorov, kedy sa musí veľa vecí zísť dokopy. V rokoch 2017/2018 som mal smolu na autá, to bola veľká škoda. 2016 je myslím si môj najlepší rok zatiaľ. To som prvý krát išiel TCR International, podarilo sa mi vyhrať a asi pol hodinu som viedol celý šampionát. Po tom začali ďalšie preteky a už som sa v hodnotení posunul nižšie. Ale určite aj tento rok s Hyundaiom i30N TCR by som považoval za úspešný. No mrzí ma tam niekoľko víkendov, ktoré jednoducho nevyšli. Potreboval by som viacej testovania, lebo rozdiely v kvalifikácii sú minimálne a aj rozdiel troch desatín vie byť kľúčový.

Mohlo to byť aj tým, že si vtedy súťažil za tím z východnej Európy a nerobili také politické rozdiely?

 

Je to určite možné. My sme si aj veľmi rozumeli. Mal som aj vlastného inžiniera Jarka Krajčího, to bolo naozaj dobré.

 

 

Stal si sa ambasádorom OMV. Čo to obnáša, aké sú výhody? Máš napríklad palivo zadarmo?

 

Palivo zadarmo nemám. Som veľmi rád, že sme sa s OMV spojili. Je to veľký hráč na slovenskom trhu a je to také prirodzené spojenie pretekára a čerpacích staníc. Radi sa spájame so silnými partnermi, ako je napríklad aj Hyundai Slovensko. Som rád, že spoločne môžeme budovať značku Maťo Homola a pomáhať aj OMV pri ich víziách do budúcnosti. Určite aj zviditeľňovať palivá MaxxMotion, lebo sú to veľmi kvalitné palivá. Je to spojenie pretekára, ktorý zo seba vydáva maximálny výkon a paliva, ktoré poskytuje maximálny výkon.

 


Si v podstate taký slovenský Lewis Hamilton, stále na nejakých billboardoch. Aký je to pocit prísť na OMV a vidieť tam seba? 

 

Už to tak neriešim, aj v minulosti som bol na rôznych billboardoch a som si na to tak nejako zvykol. Som tam riadne vyretušovaný.

 

 

Aké palivo dopraješ svojmu Hyundaiu i30 Fastback N?

 

To najlepšie, je to jednoducho športové auto a ten MaxxMotion si určite zaslúži.

 

Chodíš ho aj niekedy prevetrať napríklad na Pezinskú Babu, alebo ho používaš ako “presúvadlo”?

 

Kvázi presúvadlo. Ja nie som žiadny cestný pretekár, ale vyznávač bezpečnej jazdy. Ja sa vždy vybúrim na okruhu a na cestách idem naozaj bezpečne. Hlavne teraz, keď mám polepené auto a každý vie, že to som ja. A keď to na mňa náhodou príde, stiahnem okná, podradím a už si užívam si tú paľbu z výfuku. To robím stále, ako malé dieťa. A keď vidím iné Nko, ako to robí, tak sa okamžite pridám. Ale inak som veľmi pokojný šofér, lebo to riziko ani nemá zmysel. Radšej chodím na stránky novín s úspechmi a nie so škandálmi.

 

 

Maťo, ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor a želám veľa úspechov!

Ďakujem a ďakujem pekne za rozhovor.