Druhá svetová vojna zaznamenala prepad výroby, prakticky sa skoro všetko preorientovalo na vojenskú výrobu. Rok 1945, teda posledný rok vojny, bol dokonca tak zlý, že Opel vyrobil najmenej áut v histórii, dokonca menej, ako v prvý rok výroby firmy Lutzmann v roku 1899.

Na začiatku vojny si mysleli, že vojna bude krátka a tak len obmedzili výrobu na minimum. V roku 1942 však bolo jasné, že vojna tak skoro neskončí a Opel musel začať vyrábať aj iné súčasti, ako napríklad časti lietadiel alebo tankov.

Veľká časť vojnovej produkcie závisela na nákladných autách Opel Blitz s motorom z predvojnového Admiralu. Napríklad motor 1,4 z modelu Olympia poháňal vojenský Kettenkrad, malé vojenské vozidlo spájajúce traktor a motocykel. Vyrábali ho v NSU. Vývoj však pokračoval ďalej. Vojenské orgány chceli orientovať výrobu na vzduchom chladené motory. Konštruktéri z Oplu používali na chladenie 3,6-litrového motora do Blitz-u olej a vzduch. Z motora, ktorý produkoval 54 kW (73 k) na 73 oktánový benzín však vyrobili len 3 kusy.

Počas náletov na Rüsselheim a Brandenburg boli ťažko poškodené všetky továrne. Brandenburská továreň po vojne padla do rúk sovietskej armáde, všetky funkčné stroje boli odvezené ďaleko na východ. Ako reparáciu požadoval Sovietsky zväz nástroje na výrobu a plány Kadett-u. Už v roku 1946 začal z pásov fabriky v Moskve schádzať Moskvič 400, ktorý sa až náramne podobal na Opel Kadett.

Po skončení vojny nabehla výroba malého nákladného auta s motorom 2,5 z modelu Kapitän. Prvý model Opel Blitz po vojne vyrobili 15. júla 1946. Za rok 1946 vyrobili len 839 kusov. Osobné autá mohli začať s Kapitänom, keďže jeho motor už dávali do Blitz-u, avšak obmedzenie po vojne znamenalo maximálne 1,5-litrový motor pre osobné autá. Výroba tak začala v roku 1947 s modelom Olympia. Kapitän nasledoval v roku 1948. V ďalšej desaťročnici sa už dostanú k slovu aj modernejšie autá a príbeh sa posunie k lepším výsledkom a veselším správam.

Zdroj foto: Opel, pole.se