Sedany 1200/1201 vyrábali 10 rokov v Mladej Boleslavy, v Kvasinách a vo Vrchlabí. Výroba 1202 skončila v roku 1973.
Škoda 1200 (typ 955) mala klasickú koncepciu s motorom vpredu a pohonom zadnej nápravy. Inžinieri zachovali centrálnu rámovú rúrku, ktorou prechádzal kardan, delenú lichobežníkovú prednú nápravu a delenú kyvadlovú zadnú nápravu. O odpruženie sa starali priečne listové perá.
Päťmiestna karoséria 1200vky mala krásne oblé tvary bez oddelených blatníkov. Sedan mal rozmery 4500x1680x1520 mm. Rázvor 2685 mm znamenal priestranný interiér s objemným kufrom. Klasický dizajn 50. rokov vyzerá dobre aj dnes. Medzi prednými svetlami svietila dominantná jednoduchá maska chladiča s dvoma chrómovanými lištami. Nárazníky tradične rozdelili zvislými stĺpikmi. Všetky dvere sa otvárali dopredu. Mysleli esteticky, závesy už zvonku nebolo vidno. Predné okno bolo rovné, ale rozdelené na polovicu. Zadné okno z estetických dôvodov zaoblili.
Štvorvalcový radový motor s 1221 cm3 a rozvodom OHV, mal maximálny výkon 26 kW (36 k) pri 4100 ot. O zmes sa staral karburátor Solex alebo Jikov. Výkon motora na dobu a vzhľadom na hmotnosť čosi vyše tony postačoval. Prevodovka bola 4-stupňová. Synchróny mala len trojka a štvorka. Výrobca udával spotrebu zhruba 8,5 - 9l/100km. O zastavenie sedanu z maximálnej rýchlosti 115 km/h sa starali jednookruhové kvapalinové bubnové brzdy vpredu aj vzadu. Plechové disky mali rozmery 5,50 x 16 palcov. Áno čítate správne, už vtedy 16ky! :)
Škoda 1201 (typ 980)
Po krátkych troch rokoch prišila modernizácia. 1200vka sa zmenila na 1201. Karoséria prešla len maličkými úpravami. Namiesto výklopných smeroviek už montovali smerové svetlá. Dvere opustili zapustené kľučky a končili pri prahoch – pred tým až k dolnému okraju karosérie. Rámčeky svetiel zmenšili. Ale pozor. Modernizácie prišli postupne. Takže niektoré autá sa môžu javiť ako skladačky. Dvojfarebná kombinácia aj exteriéru aj interiéru vyzerala veľmi dobre. Modernizácia sa dotkla aj pohonného ústrojenstva. Vďaka zväčšeniu kompresného pomeru a úprave karburátoru Jikov motor dosahoval 33 kW (45 k) pri 4200 otáčkach za minútu. Spotreba ostala rovnaká. Synchróny mali všetky prevodové stupne okrem jednotky.
Karosárske varianty
1200/1201 vyrábali v rozličných variantoch. Najznámejšie a najpopulárnejšie bolo kombi (STW), z ktorého vychádzala dodávka, ktorá mala len tri bočné dvere. Sklá boli len na dverách. Sanitka a funebrák boli o 12 centimetrov dlhšie. Nechýbal ani pick-up. Dokonca vyrobili aj kabriolet, ale sériovej výroby sa nedočkal. Za krátku zmienku stojí exportná verzia sedanu de Luxe s okrasnými prvkami karosérie.
Existoval ešte jeden prototyp Škoda 1201 Rapid. Predstavili ho na Výstave československého strojárstva v Brne. Pôvodne ho plánovali vyrábať ako nástupcu, hlavne pre zahraničný trh. Cítili, že má potenciál aj pre západný trh. Sériovú podobu odvrátil príchod nového typu 440 Spartak. Rapid odlišovala predná chrómová maska a rámček svetiel mal striešku. Zadné blatníky predlžili, dozadu implantovali 2 páry svetiel, z toho jedne kruhové.
Nasledovník Škoda 1202
Vo Vrchlabí od roku 1956 pripravovali úplne iný model. Malo ísť o úžitkový model s trambusovou karosériou podobne ako Volkswagenu T1. Rozhodnutie vyrábať nástupcu Škody 1201 v prevedení kombi padlo v roku 1958. V pobočnom závode AZNP vo Vrchlabí začali v r 1961 vyrábať kombi Škoda 1202 (typ 981), čo sa ale na T1 nepodobalo vôbec.
S výrobou Škody 1202 pôvodne počítali len do roku 1963, a to v predpokladanom množstve asi 20-tisíc kusov.
Škoda 1202 ako veterán nie je tak populárna, ako jej súrodenci
1202 z vtedajšej Octavie prebrala prístrojovú dosku, volant, kúrenie, prevodovku a spojku. Na motore a zadnej náprave boli urobené malé zmeny. Úplne odlišnú konštrukciu mala predná náprava, pruženie. O pruženie sa starali dvojica priečnych listových pružín. Zaujímavé riešenie vytvorili pri sanitkách. Tie mali naviac na zadnej náprave pruženie v kombinácii aj s vinutými pružinami.
V roku 1963 prichádza namiesto ukončenia výroby modernizácia. Najviditeľnejšou zmenou boli nárazníky, z ktorých zmizli zvislé stĺpiky. Mriežka chladiča vytvorená z tenších vodorovných líšt a na prednú kapotu pribudol nápis Škoda. Komfort zlepšili vďaka silentblokom, ktoré umiestnili medzi rám a karosériu. Na karosérii aj v interiéri pribudlo niekoľko okrasných líšt. Zmenili aj čalúnenie. Od februára mali všetky asymetrické svetlá a nový spôsob nastavovania svetiel. Pribudla aj verzia de Luxe, ktorá bola určená predovšetkým na zahraničný trh. V závode nezabudli ani na posledný odpočinok. V tomto roku pribudla aj verzia určená pohrebným službám.
Hodnotenie z roku 1965 bolo žalostné. Auto nedosahovalo vlastnosti, aké očakávali. V neprospech kombíka hrala veľká poruchovosť, nízka úroveň pohodlia a celková hmotnosť v porovnaní s výkonom motora len 35 kW. Napriek nedostatkom bol o auto záujem. Darilo sa jej aj v zahraničí v krajinách tretieho sveta, napr. vo vtedajšom Turecku, v Indii, v Pakistane a dokonca aj na Novom Zélande. V Turecku ich dokonca aj montovali. V roku 1968 pribudla všetkým známa dodávková Škoda 1203. Avšak poslednú sanitku s označením 1202 vyrobili až v roku 1973 s celkovým počtom skoro 61 000 kusov. Približne v rovnaký čas skončila aj výroba pôvodnej Octavie. Týmito modelmi Československo na dlhú dobu prestalo vyrábať auta s koncepciou motor vpredu a pohonom zadnej nápravy. Vyrábali autá len so "všetkým vzadu". Tým pádom dlhé obdobie nebolo možné vyrábať kombíky.
Odpovedalo 406 ľudí
