Časť nekritických priaznivcov elektrickej mobility argumentuje, že prechodom na batériový pohon sa Európa zbaví závislosti od ropy z Ruska a Blízkeho východu. To je možné, lenže jeden typ závislosti zároveň nahrádzame iným. Pri batériách a spracovaní kľúčových surovín je Európa čoraz viac odkázaná na Áziu, predovšetkým na Čínu. A najnovšie čísla ukazujú, že táto závislosť sa namiesto znižovania ešte prehlbuje.
Dokazuje to najnovšia štúdia Deloitte Battery Maturity Assessment, ktorá pracuje s údajmi za rok 2025 a ukazuje, že Ázia náskok nielenže nestráca, ale naopak zväčšuje. Jej podiel na globálnej výrobnej kapacite batériových článkov medziročne poskočil o sedem percentuálnych bodov na 77 percent. Európa zostala na 13 percentách, hoci samotný objem výroby článkov na starom kontinente medziročne vzrástol o 28 percent. Inými slovami, európske fabriky síce pridávajú, ale v porovnaní s ázijskou konkurenciou ideme na voľnobeh.
EÚ má skoro nulovú vlastnú produkciu
Ešte horšie je, že ani spomínaných 13 percent nie je vlastne európskych. Deloitte upozorňuje, že až 98 percent (!) výrobných kapacít článkov nachádzajúcich sa v Európe vlastnia a prevádzkujú ázijské spoločnosti. Pred rokom bol ich podiel 97-percentný. Postaviť továreň na území EÚ preto ešte automaticky neznamená, že Európa získava kontrolu nad technológiou, výrobou či ziskami.
Asi by sme mali zdôrazniť, že samotné skladanie modulov a kompletných akumulátorov predstavuje podľa Deloitte len približne 20 až 25 percent hodnoty batériového reťazca. Ťažba a predovšetkým spracovanie materiálov vytvárajú 50 až 60 percent hodnoty a výroba článkov ďalších 15 až 30 percent. A je smutné, že v týchto oblastiach je Európa najslabšia. Až 82 percent oslovených firiem vidí problém v zabezpečení materiálov a 83 percent vo výrobe komponentov a článkov.
Najviac peňazí „vzniká“ pred montážou batérie
Súčasný stav nepredstavuje len tragickú strategická závislosť Európy hlavne na Číne, ale tiež obrovský odliv peňazí. Deloitte do roku 2030 počíta s výrobou približne 27,8 milióna elektromobilov v Európe, ktoré budú potrebovať články s celkovou kapacitou okolo 1950 GWh.
Ak ich budú európske automobilky naďalej nakupovať prevažne od neeurópskych dodávateľov, samotný ušlý zisk pri výrobe článkov a spracovaní materiálov môže do konca desaťročia dosiahnuť 10,5 miliardy eur. Po započítaní dovážaných surovín, výrobných zariadení a zahraničných pracovníkov Deloitte odhaduje hodnotu, ktorá môže Európe uniknúť, dokonca na 100 až 150 miliárd eur!
Chýbajú suroviny a továrne brzdí aj byrokracia
Európa podľa analýzy nemá zásadný problém s vývojom nových technológií. Slabinou sú suroviny a schopnosť rozbehnúť efektívnu veľkosériovú výrobu. Z viac ako 220 manažérov a vedúcich pracovníkov batériového priemyslu v 13 európskych krajinách označilo 57 percent za jednu z hlavných prekážok nedostatok východiskových materiálov na výrobu batériových článkov, 51 percent problémy a meškanie pri uvádzaní výrobných liniek do prevádzky a 48 percent nedostatok praktických skúseností. Len približne 40 percent plánovaných projektov sa v posledných troch rokoch podarilo uskutočniť v pôvodnom rozsahu.
Deloitte preto upozorňuje, že samotné stavanie gigafabrík Európe problém nevyrieši. Potrebuje zvládnuť v prvom rade celý reťazec: od spracovania surovín cez výrobu článkov až po ich sériovú produkciu za konkurencieschopnú cenu. Inak budú európske automobilky doma ďalej vo veľkom vyrábať elektromobily, ale ich najdrahšiu a technologicky najdôležitejšiu súčasť prenechajú pod kontrolou Ázie. A podľa najnovších čísel sa Európa od zmeny tohto stavu zatiaľ skôr vzďaľuje, než by sa k nej približovala.
zdroj: Deloitte (pdf)
