Väčšina vznikla za minulého režimu. To je fakt
Najprv nepríjemná správa pre každého, kto čaká rýchle vyvrátenie rozšíreného názoru. Jeho základné tvrdenie súhlasí.
Medzi rokmi 1951 až 1990 postavili 4 745 mostov, teda 55,2 %. Vyše polovica tak skutočne pochádza z komunizmu. Len počas 50. až 70. rokov vzniklo 4 104 mostných objektov, čiže takmer 48 % aktuálneho počtu.
Druhá najpočetnejšia skupina sú dokonca ešte staršie mosty!
Cestná databanka zaradila 1 269 súčasných mostných objektov do roku 1940. Ďalších 928 pochádza z rokov 1941 až 1950 a 1 647 vzniklo od roku 1991. Pri jednom objekte rok výstavby nepozná.
Z týchto čísel však vyplýva, že druhou najpočetnejšou kategóriou nie je obdobie po roku 1989, ale naopak ešte staršie mosty z čias pred rokom 1950 a dokonca pred rokom 1940. Inými slovami, veľká časť dnešnej infraštruktúry je ešte predvojnová alebo povojnová a dodnes ju Slovensko stále prevádzkuje.
Po roku 1991 pribudla už len najmenšia z troch hlavných skupín – 1 647 mostných objektov, teda približne pätina aktuálnej evidencie.
Po roku 1991 nepostavili 0, ale 1 647 mostov
Aktuálna databáza eviduje 443 mostných objektov s rokom výstavby 1991 až 2000. V nasledujúcom desaťročí pribudlo 490, medzi rokmi 2011 a 2020 ďalších 511 a od roku 2021 zatiaľ 203.
Spolu ide o 1 647 objektov, teda 19,2 % aktuálnej evidencie. Takmer každý piaty mostný objekt na sledovanej cestnej sieti pochádza z obdobia po roku 1990.
Socializmus staval masovo. Mosty však mal ešte mladé
Počet stojacich mostov potvrdzuje rozsah povojnovej výstavby. Neprezrádza však, koľko stavby stáli, akú mali kvalitu, ktoré plány režim nesplnil ani koľko vtedajších objektov už niekto zbúral.
Napriek tomu zostáva výsledok viditeľný. Tisíce mostov, po ktorých Slovensko jazdí dodnes, vznikli prácou projektantov, stavbárov a cestárov počas socialistického obdobia. Vymazať tento výkon slovom totalita by predstavovalo rovnakú propagandu ako pripísať komunistickej strane každý kus betónu od Tatier k Dunaju.
Režim mal zároveň jednu obrovskú výhodu, ktorú dnešná štatistika rada schováva. Jeho mosty zostávali až do pádu socializmu stále pomerne mladé.
Most z 50. rokov mal v roku 1989 približne 30 až 39 rokov. Konštrukcia zo 60. rokov mala 20 až 29 rokov a most zo 70. rokov iba 10 až 19 rokov. Veľkú časť najdrahších rekonštrukcií ešte len priniesla budúcnosť.
Mladý majetok dokáže vyrobiť pekné vysvedčenie aj pri priemernej starostlivosti. Skutočnú kvalitu správcu ukáže až moment, keď musí otváracie ceremónie vymeniť za pravidelné kontroly, opravy izolácie, odvodnenia, ložísk a nosných konštrukcií.
Dnešné údaje navyše nedokazujú, že socialistický štát udržiaval mosty lepšie. Potvrdzujú iba masovú výstavbu a skutočnosť, že väčšina povojnových objektov do roku 1989 ešte nestihla zostarnúť do dnešných problémov.
Účet prišiel po roku 1989. To však nie je ospravedlnenie
Analytici počítajú pri mostoch s očakávanou životnosťou približne 100 rokov. Takýto vek však konštrukcia dosiahne iba vtedy, keď sa o ňu vlastník stará a v správnom čase ju obnoví.
Reálnu životnosť skracujú ťažšie vozidlá, vyššia intenzita premávky, voda, posypová soľ, poruchy odvodnenia aj nedostatočná údržba. Na mnohých mostoch je dnes premávka, s akou ich projektanti pred desiatkami rokov nepredpokladali.
Ponovembrové vlády teda zdedili obrovskú skupinu mostov, ktoré sa postupne blížili k veku prvej zásadnej rekonštrukcie. Veková štruktúra vysvetľuje, prečo najväčší účet prišiel až po zmene režimu. Neospravedlňuje však, prečo ho štát tri desaťročia odsúval pod koberec.
Mosty nikdy voľnému trhu nepatrili
Častý výsmech, že „trh všetko vyriešil“, mieri pri mostoch na nesprávnu adresu. Väčšina sledovaných mostov nikdy nepatrila voľnému trhu.
Štát, Národná diaľničná spoločnosť a osem samosprávnych krajov vlastnia spolu 8 474 z aktuálne evidovaných 8 590 mostných objektov. Ide o 98,7 %. Národná diaľničná spoločnosť má síce formu akciovej spoločnosti, no 100 % jej akcií vlastní štát.
Súkromná stavebná firma nevyšle technikov a bagre na cudzí most iba preto, že úprimne verí v kapitalizmus. Verejný vlastník musí objednať diagnostiku, pripraviť projekt, vyčleniť peniaze, vyhlásiť súťaž a zaplatiť vykonanú prácu.
Ak ministerstvo alebo samosprávny kraj nepripravia zákazku, trh nedostane ani príležitosť niečo vyriešiť. O poradí investícií, rozpočtoch a odkladaní opráv rozhodovali vlády, ministri, župani a poslanci. Korózia nikdy nehlasovala vo verejnom obstarávaní.
Ani PPP projekt nepredstavuje zázračné víťazstvo trhu nad štátom. Súkromný partner mosty obnoví a udržiava iba preto, že sa verejný sektor zmluvne zaviaže platiť mu dlhé roky. Kúzlo spočíva v tom, že politici už nebudú môcť údržbu tak ľahko vyškrtnúť. Namiesto technickej disciplíny dostanú pravidelnú faktúru.
