Všetko sa to začalo v roku 1974. Severokórejci chceli modernizovať svoju infraštruktúru a zaobstarať techniku od západných gigantov. Volvo 144 bola v tom období moderná stredná trieda – štýlový sedan, známy svojou spoľahlivosťou. Zmluva na 1000 kusov mala hodnotu v prepočte 62 miliónov eur a dlh medzičasom narástol aj s úrokmi už na viac ako 280 miliónov eur.

Dlh, ktorý nevybledol z pamäti

Švédsko dodnes pravidelne posiela do KĽDR upomienky ohľadom nezaplateného dlhu, avšak zatiaľ bez výsledku. Tento prípad je dnes považovaný za jednu z najzaujímavejších a neobvykle dlhých obchodných sporov v histórii. Napriek nevyrovnanému dlhu Švédsko neprestalo prejavovať diplomatickú trpezlivosť – je jednou z mála západných krajín, ktorá si udržala ambasádu v Pchjongjangu od roku 1975, čím si uzabezpečila aspoň nejakú komunikačnú linku s režimom.

Ako však tieto vozidlá dopadli?

Volvá  sa v KĽDR stali stálicou tamojších ciest a najmä ulíc Pchjongjangu. Viaceré vozidlá údajne stále jazdia, niektoré dokonca ako taxíky, čo je slušné na auto staré viac ako 50 rokov. Jeden zo švédskych diplomatov v Pchjongjangu zverejnil v roku 2016 fotografiu, kde Volvo z roku 1974 stále vozilo pasažierov v meste Chongjin – a na tachometri má takmer pol milióna kilometrov! Volvá boli dlhé roky hlavnou voľbou miestnych úradníkov či šoférov pre zahraničné delegácie.

Príbeh o týchto vozidlách, ktoré dodnes jazdia severokórejskými cestami, je zároveň varovaním pre všetkých exportérov o rizikách obchodovania s izolovanými štátmi. Volvá z dávnej minulosti stále jazdia po uliciach Pchjongjangu, pripomínajúc svetovú jedinečnosť tohto bizarného medzinárodného príbehu.