Dnes sa trochu povenujem poslednému vzduchom chladenému Porsche 911 (na mysli mám pochopiteľne koncepciu jeho šesťvalcového motora). Na auto sa však pozriem z celkového pohľadu, nie opisom jeho už miliónkrát všade spomínaných technických vlastností. Už dlho sa zaoberám históriou a celkovým vývojom automobilového priemyslu a musím uznať, že niektoré historické momenty majú veľmi zaujímavé pozadie hodné pripomenutia. Tu je jeden z nich.

Porsche 911 (993) nieslo na svojich ramenách veľkú zodpovednosť. Rozhodovalo o existencii automobilky Porsche.

Nad priepasťou

Na začiatku deväťdesiatych rokov to s automobilkou Porsche vôbec nevyzeralo dobre. Pravdupovediac, jej situáciu by presnejšie vystihlo konštatovanie, že bola tesne pred účtovnou smrťou. V účtovnom roku 1992/1993 vykázala čistú stratu 4 mld. DM a namiesto zvyčajného predaja 22 000 áut ročne ich fabrika predala len polovicu. Potrebovala širší modelový zásah a zúfalo hľadala nástupcu modelu 911. Každý si totiž uvedomoval, že jeho koncepcia je dávno prežitá, relatívne nákladná na výrobu aj ďalší vývoj a najlepšie, čo môže automobilka urobiť, je ponúknuť zákazníkom „novú krv“, závan čerstvého vzduchu a nástupcu, ktorý jej pomôže v zdraví prežiť ďalšie dekády života. Pokusy s modelmi 924/944 stroskotali, zákazníkom vadili ich vodou chladené štvorvalcové motory umiestnené na nesprávnej strane auta aj technické príbuzenstvo s Volkswagenom. Mať pod kapotou Porsche ten istý agregát ako robotníci jazdiaci s dodávkou VW LT každý deň na fušky skrátka nebolo ono. A nedarilo sa ani osemvalcovému prestížnemu Porsche 928. Tam bolo dôvodov viac, a zďaleka nie všetky boli technického charakteru. Po konštrukčnej stránke bolo osemvalcové Porsche 928 naopak na špičkovej úrovni. Bolo to skutočné „superauto“, problémom však boli samotní klienti značky. Kult modelu 911 bol skrátka taký silný, až to začalo samotnému Porsche skôr škodiť. Vedenie fabriky sa preto ešte v osemdesiatych rokoch rozhodlo podnikať nenápadné kroky, ktorými by zákazníkom model 911 znechutili a naopak ich nasmerovali k vlajkovej lodi 928. Vrcholom bolo, že umelo znížili výkon Porsche 911 o 20 koní. Táto taktika bola nakoniec klincom do rakvy pre vtedajšieho šéfa automobilky Ernsta Fuhrmanna. Ten nevidel v modeli 911 žiadnu budúcnosť, a preto vo vývoji, marketingu aj predajných aktivitách nenápadne preferoval skôr model 928. Tým si pohneval Ferryho Porsche aj Ferdinanda Piëcha, ktorí mu to patrične vytýkali, výsledkom čoho bolo vyhodenie Fuhrmanna z pozície šéfa automobilky. Aby som to trochu skrátil, nepochlapili sa ani Fuhrmannovi nástupcovia, nasledovala tak špirála pádu a hľadanie vlastnej identity značky Porsche. Firemná pokladňa bola prázdna, zisky z predaja mizerné, modely 924/944/928/911 nevyužívali takmer žiadne spoločné komponenty a Porsche muselo v zúfalstve potupne prijímať zákazky od iných automobiliek (spomínate si na Mercedes-Benz 500E či Audi RS2 vyrábané na linkách Porsche?). V roku 1991 bola situácia taká zlá, že Porsche takmer skončilo v cudzích rukách. Záujemcami o jeho kúpu boli Mercedes-Benz, Fiat aj Ford.

Z osemvalcového Porsche 928 chcela fabrika urobiť nástupcu modelového radu 911. Nakoniec to nevyšlo. Majitelia Porsche ho označili za blamáž a vyhodili kvôli nemu riaditeľa fabriky. 

Výrobu Audi RS2 zadal fabrike Porsche vtedajší šéf Audi, Ferdinand Piëch. Prežitie Porsche totiž bolo aj v jeho záujme. Podarilo sa mu dokonca vyjednať to, aby niektoré podvozkové komponenty dodávalo priamo Porsche (všimnite si disky). Marketingovo to nakoniec využil a z Audi RS2 je dnes takmer rovnaký kult.

Najlepšie Porsche 911 v histórii

Ako spomínajú automobiloví historici, atmosféra na parížskom autosalóne 1992 v stánku Porsche bola veľmi zlá. Rodinní vlastníci Porsche vedeli, že model 928 zlyhal a tak upierali zraky a nádej na pripravovanú novinku – novú generáciu modelu 911 s interným označením 993 (nakoniec ju ukázali až v lete 1993). To auto prišlo vo veľmi zlej dobe a malo jedinú možnosť – uspieť. Nič iné neprichádzalo do úvahy, ak by to nevyšlo, s Porsche je definitívny koniec. Taká tenká bola čiara medzi slávou a smrťou a v roku 1992 k nej bolo Porsche najtesnejšie v celej svojej histórii. Čo však bolo horšie, novinka si síce zachovala vzduchom chladený boxer uložený za zadnou nápravou, no inak bola neuveriteľne pokroková a doplnila roky zažitý dizajn novými prvkami, čo tradicionalisti a konzervatívni klienti značky prijali s veľkou nevôľou. Pri pohľade na 993 sa prežehnávali a nahlas vykrikovali, že toto je až príliš. Nová línia zadnej kapoty a najmä predné svetlá sklonené pod nezvyčajne veľkým uhlom im nedávali spávať. K tomu tie vraj až nevkusne široké boky. Okamžite sa ozvali hlasy, že toto nie je pravé Porsche 911 a tradiční zákazníci ho nikdy nevezmú na milosť. Dizajnéri však namietali a všetkých presviedčali, že Porsche 911 je stále mužským autom, dostalo však ženskejšie krivky. A ako to nakoniec všetko dopadlo? Dnes je posledné vzduchom chladené Porsche 911 (993) považované za klenot a posledné „pravé“ Porsche. Až čas totiž ukázal, aký obrovský talent a odvahu vtedajší návrhári prejavili. Zariskovali a vyšlo to. Dnes je generácia 993 kult, ktorého ceny rastú do astronomických výšok a zberatelia sa idú navzájom utĺcť, len aby nejaké kúpili.

Pri svetovej premiére tohto auta vedenie Porsche skoro nedýchalo. Ak by to nevyšlo, všetci letia ako handry, hovoria na adresu vtedajšej situácie historici.

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 6 obrázkov

Rad 911 prežil

Napriek vysokej cene 125 700 mariek za základnú verziu nové Porsche 911 fabriku nakoniec zachránilo. Pritiahlo k značke nových klientov a ukázalo, že „pestovanie“ modelu 911 s motorom vzadu má stále význam. A platí to dodnes, keď je model 911 (992) stále v pozícii nositeľa nových technológií, pokroku a ukážkou obrovských možností tohto tradičného nemeckého producenta športových áut.

Motor vzadu nakoniec vďaka modelu 993 prežil až dodnes.

História nám ukazuje, že revolučné kroky a ich chápanie sa v čase mení. Rovnako to dopadlo aj o niekoľko rokov neskôr, keď Porsche vypustilo do sveta prvé SUV Porsche Cayenne. Vlna odporu, nevôle a hanlivých komentárov bola ešte silnejšia, no vzápätí sa ukázalo, že reálni zákazníci a najväčší kritici sú v skutočnosti dve rozdielne skupiny. Kým tá prvá za autá reálne platí a požaduje nové prístupy, druhá len kritizuje, no reálne si nové Porsche takmer nikdy nekúpi. A tak to zostáva dodnes.

zdroj: archív autora